Absurdná Dráma
-
latinsky absurdus = nezmyselný
vývoj začal približne v polovici dvadsiateho storočia
špecifický druh dramatickej tvorby
počiatky má vo francúzskej a americkej literatúre
postupne sa rozšírila do mnohých krajín po celom svete v strednej Európe sa tento smer najviac ujal v Poľsku
Znaky Absurdnej drámy
spoločným princípom každej absurdnej drámy je narušenie logických súvislostí.Autori sa snažia čo najvýraznejšie zobraziť pocit absurdity – nezmyselnosti sveta.
V hrách chýba dej ,nemajú rozuzlenie, teda jasný záver.
Postava nie je pomenovaná, nie je charakterizovaná, vieme o nej len veľmi málo nevieme o postave kam ide, čo je jej cieľom. postavy sa cítia osamelo, bez možnosti a snahy svoju situáciu zmeniť majú pocit, že svet okolo nich je len jeden veľký chaos aj jazyk v hrách je veľmi chaotický,často jedna replika nenadväzuje na druhú, textu akoby nerozumieme Dialógy sú dlhé a naznačujú neschopnosť postáv komunikovať a dospieť napr. k nejakému riešeniu dialóg je inak živý, postavy si skáču do reči, ale nedáva zmysel. Výpovede sa často opakujú, sú úplne rovnaké, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu. scény sú bez kulís, dej bez akcie ,to naznačuje monotónnosť života u nás absurdná dráma podnietila vznik svojrázneho humoru M.Lasicu a J.Satinského