Rečnícky štýl (štýl ústnej komunikácie)
Znaky rečníckeho štýlu:
Verejnosťadresovaný verejnosti
spisovná výslovnosť
Ústnosť
využíva intonáciu namiesto slov, cieľavedome využíva farbu hlasu,
využíva mimojazykové prostriedky
povedané nemožno vrátiť späť ako pri čítaní
Adresnosť
hovorom sa realizuje len rečník, adresát je prítomný, ale potenciálne mlčí
oslovenie = nutnosť
Situačnosť
realizácia vždy v konkrétnom čase, prostredí a za osobnej prítomnosti hovoriaceho a počúvajúceho
Spôsoby rečníckeho vystúpenia:
prednášať spontánne bez predlohy /prednáška/improvizovať na základe písomnej predlohy /agitačné, politické reči/
spamäti podľa vopred pripraveného pís. textu /krátky príležitostný /
čítať text /slávnostné reči/
Žánre rečníckeho štýlu
1. Agitačno-propagačnézískava publikum na svoju stranu, presviedča, prednáša poúča, odôvodňuje, má k dispozícii argumenty, dôkazy, presvedčivé údaje
adresát len počúva - spätná väzba len potleskom
určené širokej verejnosti
bežná SZ, zrozumiteľné, vecné, bez expresívnosti a emocionality
bez mimiky
zreteľne členený text: nie dlhý úvod, hneď jadro, záver dlhší
živý prejav, bez náročnej štylistiky, mať poruke body, fakty
žánre: politické, súdne, reklamné
2. Náučné
didaktický zámer, rečník poúča, vysvetľuje s nezvratnou istotou
pracovné, menej verejné
počíta s ohlasom poslucháča, je možné prerušiť otázkou
3. Príležitostné
slávnostné prejavy pri rôznych príležitostiach
cieľ je vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie