Náučný Štýl
- je to štýl vedy, náučnej literatúry a učebníc
- objektívny štýl, štýl odbornej a pracovnej komunikácie
- vo všetkých žánroch odborného štýlu využíva výrazové prostriedky spisovného jazyka
- rozvíja sa súbežne s vednými odbormi
- vedcom a odborníkom sú určené vedecko-náučné prejavy, širšej verejnosti populárno-náučné
jazykové prejavy
Kompozícia náučného štýlu
| ÚVOD |
JADRO |
ZÁVER |
- titul/názov
- ABSTRAKT – výstižná charakteristika obsahu
- PREDHOVOR – píše ho autor
celej práce alebo známa
osobnosť vedného odboru
|
|
- záver
- RESUMÉ – rekapitulácia výsledkov skúmania,
|
Znaky náučného štýlu
| VEREJNOSŤ |
- verejná vedecká komunikácia
- spisovná podoba jazyka
|
| PÍSOMNOSŤ |
- väčšina náučných štýlov má písomnú podobu
- ústnemu prejavu predchádza písomná podoba
|
| MONOLOGICKOSŤ |
- adresát nie je prítomný
- ide o komunikáciu bez spätnej väzby
|
| ODBORNOSŤ |
- texty obsahujú domácu i medzinárodnú terminológiu
- prinášajú presné údaje
- využíva citácie iných odborníkov
|
| POJMOVOSŤ |
- realita sa pomenúva vecne, objektívne, bez citového zafarbenia
- používa termíny a pojmy na zobrazenie podstatných vlastností predmetov a javov
|
Žánre náučného štýlu
- výklad
- úvaha
- prednáška
- odborný článok
- recenzia
- referát
- vedecká štúdia
- esej (stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou)
- odborný posudok
- docentúra
Slohové postupy v náučnom štýle
| Výkladový slohový postup |
Opisný slohový postup |
Informačný slohový postup |
- vysvetľuje vzťahy medzi predmetmi a javmi
- obsahuje prvky výkladu a úvahy
- text má logický sled myšlienok
|
- zachytáva základné znaky a vlastnosti predmetu
|
- využíva sa vo vedeckom referáte
- sprostredkuje informácie, fakty, údaje
|
Výrazové prostriedky náučného štýlu
| LEXIKÁLNE |
SYNTAKTICKÉ |
MORFOLOGICKÉ |
- odborné názvy
- nacionálne slová
- cudzie slová
|
- prevaha dvojčlenných oznamovacích viet
- podraďovacie a zložené súvetia
|
- častý výskyt podstatných mien
- menej slovies
|
Výklad - postupy logického myslenia
Výklad (vysvetľovanie) - je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu, ktorého
úlohou je priniesť nové odborné poznatky, vysvetliť vzťahy medzi predmetmi a javmi. Jeho
ústnou podobou je prednáška.
Má prehľadnú trojčlennú kompozíciu: úvod, jadro, záver.
Pri vysvetľovaní sa používajú rôzne postupy logického myslenia:
- indukcia - od jednoduchého k zložitému, od známeho k neznámemu, od konkrétnych
príkladov k všeobecnému záveru, poučke, vzorcu
- dedukcia (odvodzovanie) - opačný postup - zo zovšeobecnenia, poučky atď. sa odvodzujú
konkrétne príklady
- analógia - zhoda, pripodobnenie
- analýza - rozbor
- syntéza - zhrnutie
- generalizácia - zovšeobecnenie
Rozdiel medzi úvahou a výkladom:
| ÚVAHA |
VÝKLAD |
- subjektívne názory
- zaokrúhlené údaje
- voľná citácia
- citovo zafarbené slová
- vety zvolacie, opytovacie, nedokonč.
|
- objektívne fakty
- presné údaje
- presná citácia s uvedením prameňa
- neutrálne slová
- len oznamovacie vety
|