Delenie viet

Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov
Veta – je základná komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca významový a formálny celok

1. Podľa zloženia:

• jednoduchá veta – má len prisudzovací sklad, môže byť:
  - holá – ak ju tvorí len podmet a prísudok (Dievča číta.)
  - rozvitá – ak ju tvoria aj iné vetné členy ako podmet a prísudok (Pekné dievča číta novú knihu.)
• súvetie:
  - jednoduché súvetie – skladá sa z dvoch jednoduchých viet, ktoré podľa typu spojky, ktorá spája vety, rozdeľujeme na priraďovacie a podraďovacie
  - zložené súvetie – súvetie sa skladá z viac ako dvoch viet

2. Podľa členitosti:

• jednočlenná veta:
  - jednočlenná neslovesná veta – gramatické jadro je tvorené podmetom (Áno.)
  - jednočlenná slovesná veta – gramatické jadro je tvorené prísudkom (Prší. Mrzne. Hreje.)
• dvojčlenná veta:
  - dvojčlenná veta úplná – gramatické jadro je tvorené podmetom a prísudkom, pričom podmet môže a nemusí byť vyjadrený (Marek číta.)
  - dvojčlenná veta neúplná – podmet je nevyjadrený (Píše.)

3. Podľa obsahu:

• oznamovacia – základný typ vety (Večer prídem.)
• opytovacia – pýtame sa na nejakú udalosť (Kedy prídeš?)
• rozkazovacia – vyjadruje nejaký príkaz (Stoj!)
• želacia – vyjadruje prianie, aby sa niečo stalo alebo nestalo (Nech sa mi nestratíš!)

---

Súvetia:

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam
-sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa

• zlučovacie priraďovacie súvetie - vety v súvetí sú zlúčené, spojené
  Bolo zamračené a fúkal studený vietor.
  Bola vydatá, mala dve deti.


• odporovacie priraďovacie súvetie - vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade
  Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.
  Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.


• vylučovacie priraďovacie súvetie - vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná
  Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
  Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!


• stupňovacie priraďovacie súvetie - druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety
  Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
  Pomohol mi, ba ešte ma aj pohostil.

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

- vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety
- hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať

• s vedľajšou vetou prívlastkovou - vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok
  To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)
  Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)


• s vedľajšou vetou predmetovou - vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet
  Ani netušíme, ako sa zachovajú. (Čo netušíme? Ako sa zachovajú.)
  Mali by sme rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)


• s vedľajšou vetou príslovkovou - vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie
  • vedľajšia veta príslovková miestna
    Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)
  • vedľajšia veta príslovková časová
    Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť. (Kedy vás budeme čakať? Keď sa nám bude chcieť.)
  • vedľajšia veta príslovková spôsobová
    Pozrela naňho tak, že sa mu odnechcelo hádať sa. (Ako pozrela? Tak, že sa mu odnechcelo hádať sa.)
  • vedľajšia veta príslovková príčinná
    Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)


• s vedľajšou vetou podmetovou - vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet
  Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)
  Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)


• s vedľajšou vetou prísudkovou - vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok
  Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)
  Situácia je taká, aká je. (Aká je situácia? Taká, aká je.)