Opis

Opis je základný útvar opisného slohového postupu. Zameriava sa na vymenúvanie jedinečných znakov a vlastností predmetu (osoby, veci, javu, prostredia, činnosti...), ktorými sa odlišuje od podobných predmetov. Pri opise rozpoznávame podstatné znaky a vlastnosti, usporadúvame ich podľa dôležitosti a vytvárame si logický postup opisovania. Obsahové časti opisu možno (na rozdiel od rozprávania) zamieňať, ak sa zachová logický postup vymenúvania znakov (vecná nadväznosť). Neplatí to pre opis pracovnej činnosti, kde sa musí poradie opisovaných javov dodržať. Všetky útvary opisného slohového postupu majú úvod, jadro a záver.

Opis rozdeľujeme podľa:

a) komunikačnej sféry

1. jednoduchý
Jednoduchý opis sa vlastnosťami podobá informácii (prináša veľa znakov predmetu, ktoré postupne jednoducho vymenúva). Najčastejšie ho nájdeme v hovorovom štýle ako spontánny, nepripravovaný jazykový prejav.

2. odborný / náučný
Odborný opis sa vyskytuje v náučnom štýle (súčasť výkladu, opis laboratórneho postupu) a v publicistickom štýle (napr. súčasť recenzie; reportáž z vedeckého pracoviska, opis políciou hľadaného človeka alebo predmetu).
Odborný opis je objektívny, autor sa usiluje zachytiť všetky podstatné znaky predmetu, nevyberá podľa svojho subjektívneho názoru. Je presný, systematicky vymenúva a hierarchizuje znaky a vlastnosti predmetu.
Môže byť statický (napr. opis sluchového orgánu človeka) aj dynamický (napr. opis technologického postupu, opis výmeny motorového oleja). Má byť názorný, preto ho často dopĺňajú tabuľky, schémy, ilustrácie či nákresy.

3. umelecký
V umeleckých textoch je opis takmer vždy súčasťou rozprávania (opis postavy, prostredia, okolností deja). Je silno subjektívny a zreteľne sa v ňom uplatňuje autorov zámer. Môže ísť o opis z pohľadu rozprávača alebo niektorej z postáv. Statické opisy v epickom texte spomaľujú vývoj deja, v súčasnej umeleckej próze sa uprednostňujú dynamické opisy oživené vhodným použitím slovies. V umeleckom opise sa hromadia umelecké výrazové prostriedky (prirovnanie, metafora, personifikácia a pod.) s cieľom esteticky zapôsobiť na prijímateľa textu.

---

b) výberu jazykových prostriedkov

1. Statický opis
Autor opisuje statické predmety, neživé veci, ale aj osoby. Je to najčastejšie praktický alebo odborný opis, v umeleckej literatúre opis osoby alebo prostredia. Je blízky informácii, no časti textu sú pevnejšie zomknuté. Len veľmi zriedkavo je subjektívny. Statický opis využíva veľa podstatných a prídavných mien, málo slovies (okrem neurčitých slovesných tvarov). Uprednostňuje menné vyjadrovanie, slovesá zastupuje pomocné sloveso byť, ktoré sa často vynecháva (elipsa), a trpné príčastie: Stajne (sú) naplnené tučným dobytkom. Prevládajú jednoduché vety s viacnásobným vetným členom, priraďovacie súvetia a podraďovacie súvetia s prívlastkovou vedľajšou vetou.

Príklad statického opisu rastliny:
Lekno biele je trváca vodná bylina. Má dlhé podzemné stonky. Zo stoniek vyrastajú nápadné veľké listy a biele kvety. Kvety majú veľkosť približne 10 – 20 centimetrov. Kvet lekna má štyri kališné listy, ktoré sú na rube zelené a na lícnej strane biele. Korunné lupienky sú usporiadané v špirále a zmenšujú sa smerom k stredu.

2. Dynamický opis
Dynamický opis dominuje v umeleckom a v publicistickom štýle. V praktickom živote sa najčastejšie uplatňuje ako opis pracovného postupu, opis činnosti, opis objektu v pohybe (napr. opis požiaru, opis športového zápasu, opis popoludnia v škole, opis konského cvalu).

Nositeľom dynamiky sú v ňom slovesá. Pri opise činnosti, objektu v pohybe autor vymenúva v logickej časovej a príčinnej následnosti jednotlivé úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii istého cieľa. Využíva najmä plnovýznamové činnostné slovesá. Vyskytuje sa vo viacerých komunikačných sférach, pričom je rozdiel v jeho stupni náročnosti. V bežnej komunikácii je to napríklad návod (recept) na prípravu jedla alebo na používanie domáceho elektrického spotrebiča, vo vedeckej komunikácii napr. opis pracovného postupu pri ošetrení zubného kazu.

Od rozprávania sa odlišuje tým, že nezachytáva jedinečný príbeh, nie je v ňom dejové napätie, ale zovšeobecnený postup, ktorý je možné opakovať. V masmediálnej komunikácii má blízko k rozprávaniu, napr. opis priebehu futbalového zápasu (tu však ide o opis jedinečnej udalosti).

Opis pracovného postupu sa zvyčajne skladá z dvoch hlavných častí:
a) vymenovanie materiálu a nástrojov potrebných pri práci (v dlhších návodoch táto časť chýba - potrebné nástroje a materiál sa uvádzajú priebežne priamo v pokynoch); pre lepšiu orientáciu sa môže použiť nákres, schéma;
b) opis postupu (využíva 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu - do mlieka vhodíme... alebo 2. os. pl. rozkazovacieho spôsobu - roztočte každé koleso...).

Dynamicky možno opisovať aj statický predmet, miesto, ale aj osobu dvojako:
- namiesto pomocného slovesa byť a menného slovného druhu (prídavné meno, podstatné meno) sa použije plnovýznamové sloveso (napr. les je zlatistý - les sa topí v zlate, využíva sa metafora a personifikácia);
- slovesá sa potlačia, uprednostnia sa mená a nositeľom dynamiky sú krátke jednočlenné vety (Jazyky ohňa! Dym! Skaza!); autor môže štylisticky pôsobivo využívať aj bezspojkové spojenia viet v súvetí (Dym, skaza!). V dynamickom opise sa najviac uplatňujú:
-slovesá v 1. osobe množného čísla prítomného času
-slovesá v 2. osobe množného čísla rozkazovacieho spôsobu

Príklad dynamického opisu, v ktorom sú uplatnené slovesá v 1. osobe množného čísla prítomného času:
Najprv vyznačíme miesto, kde chceme mať gombík. Ihlou zachytíme niť o látku, navlečieme do dierky gombíka a pretiahneme do druhej dierky. Potom striedavo zapichujeme ihlu do látky a do dierok gombíka. Dbáme na správne držanie ihly. Kolmo napichujeme aj vypichujeme.

Príklad dynamického opisu, v ktorom sú uplatnené slovesá v 2. osobe množného čísla rozkazovacieho spôsobu:
Pekný väčší umytý zemiak rozkrojte po šírke na polovicu. Jemné kvapôčky utrite čistou handričkou. Na plôšku zemiaka fixkou načrtnite obrys tvaru pečiatky. Ostrým nožom vyrežte pečiatku podľa nakresleného obrysu. Pred pečiatkovaním ceruzkou načrtnite na výkres jemné vodiace čiary alebo jemnú sieť.

---

c) podľa postoja autora

V rôznych druhoch opisu sa odlišnou mierou uplatňuje autorský subjekt.
Kým napr. v umeleckom opise vystupuje do popredia (subjektívnosť),
v odbornom opise je potlačený (objektívnosť).

1. Objektívny opis:
V objektívnom opise má autor čo najvernejšie zachytiť znaky a vlastnosti opisovaného predmetu, nevyslovuje vlastné hodnotiace stanovisko, ostáva v úzadí. Objektívnosť sa dosahuje výberom neutrálnych (štylisticky nepríznakových) jazykových prostriedkov, ktoré sú zrozumiteľné pre všetkých a nedávajú možnosť rozličnej interpretácii. Je nevyhnutná pri náučnom opise (vo vedeckých prácach, návodoch na použitie a pod.) a pri administratívnej charakteristike (napr. posudok alebo opis hľadanej osoby, zákon).

2. Subjektívny opis:
V subjektívnom opise autor uplatňuje svoje hľadisko a zámer, prináša svoje hodnotenie a zapája fantáziu. Autorský subjekt ovplyvňuje výber a usporiadanie znakov a vlastností opisovaného predmetu. Na rozdiel od objektívneho opisu využíva aj expresívne jazykové prostriedky. Subjektívny opis sa uplatňuje najmä v umeleckej literatúre (umelecký opis). Subjektívny opis nachádzame aj v masmediálnej komunikácii (reklama, reportáž, recenzia na výrobok), hoci jeho zámerom je vždy pôsobiť ako objektívny.