Rozprávací slohový postup

najstarší, najrozvinutejší zo všetkých slohových postupov
základný útvar = rozprávanie
začiatky -> ústne podávané skutočné alebo fiktívne príbehy (základ starovekých mýtov a eposov)
jedinečný príbeh, dejová línia (jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne radiť za sebou)
najpodstatnejšia zložka umeleckého štýlu

Rozprávací slohový postup sa okrem umeleckého štýlu (napr. rozprávka, povesť, balada, román) využíva v hovorovom štýle (napr. jednoduché rozprávanie) i v publicistickom štýle (napr. fejtón).

Znaky rozprávacieho slohového postupu:

súdržnosť
subjektívnosť
výkladovosť
aktualizovanosť
postupnosť

Rozprávanie

jedinečný príbeh

rozprávač (plasticky priblíži príbeh)
postava (posúva dej)

dejová línia

dejové napätie

plynutie času

umiestnenie v priestore

Kompozícia chronologického rozprávania

pred udalosťou (úvod)
udalosť (jadro)
po udalosti (záver)

Druhy rozprávania:

jednoduché rozprávanie, krátky príbeh, vtip
komplexné rozprávanie, využitie prostriedkov iných slohových postupov
umelecké rozprávanie (poviedka, román, novela, balada, epos)

UKÁŽKA

Po troch dňoch, keď ešte dva kŕdle oviec prešli, konečne zjavil sa i ten kŕdeľ, kde bol Paľo účastný. Ila práve zametala svetlicu, keď začula cez otvorené obloky cvengot liatovcov. Do nej akoby bola strela udrela, tak vyletela von. Ide namočiť metlu na potok, ktorý tečie poza školu dolu dedinou. Lala, veď to vari Paľo Ťapákovie ide?! „Hihihi!" zakričala, zvonivým hlasom sa rozosmejúc. Pred včelínom v príjemnom chládku sedel pán učiteľ na tľapkavej skale. Prevracal karty akejsi múdrosťou preplnenej knihy a vidiac, ako bystro prebehla Ila dvorom (keď pani alebo on rozkáže, neskočí tak rýchlo), riekol jej nie bez úštipku:
„On je! Dočkala si ho konečne!“
„A či som ho ja čakala?“ odpovie pánovi so smiechom a, pyšne hlavou trhnúc, iba čo jej líca vzplanuli trochu. „Pre mňa mohol tam i kosti zložiť...“ i vykročí sebavedome z brány.

B. Slančíková-Timrava:
Ťapákovci