Syntax – vetné členy

Hlavné vetné členy:

PODMET


-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti
-pýtame sa: Kto? Čo?

Vyjadrený podmet
-je vyjadrený vo vete slovom
Otec číta. (Kto číta? Otec.)

Nevyjadrený podmet
-nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky)
je jasný z kontextu, z tvaru slovesa
(ona) Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? Ona.)

Viacnásobný podmet
Ženy a deti majú prednosť.
Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá.
Urobili ste to vy alebo oni.

PRÍSUDOK

-vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť
-pýtame sa: Čo niekto robí? Čo sa s ním deje? (príp. aký je)

Slovesný prísudok
-je vyjadrený slovesom

Jednoduchý slovesný prísudok
-je vyjadrený plnovýznamovým slovesom – Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.)
Vlasy starého otca šedivejú. (Čo sa deje s vlasmi? Šedivejú.)

Zložený slovesný prísudok
-je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa
Ona nám nechce poradiť.

Menný (slovesno-menný) prísudok
-je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu
Sused sa stal policajtom.

Viacnásobný prísudok
Sused sa stal policajtom alebo záchranárom?
Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra.

Slovesný vetný základ
-je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Prší. Hrmelo.

Rozvíjacie vetné členy

PREDMET

-vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja
-vždy rozvíja sloveso - pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo)

Priamy predmet
-je v A. bez predložky
Napísali sme si domácu úlohu.
Netušila to.

Nepriamy predmet
-je v A. s predložkou alebo v inom páde
Ten darček máš od otca?
Partizáni bojovali aj za nás.

Viacnásobný predmet
-viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade
Ten darček máš od otca a brata?
Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás.
Nezbierali sme maliny, ale jahody. Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)

PRÍVLASTOK

-vyjadruje vlastnosť podstatného mena
-rozvíja podstatné meno
-pýtame sa naň otázkami (Aký? Ktorý? Čí?)

Zhodný prívlastok
-zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde
Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)
Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.)
Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)

Nezhodný prívlastok
-nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde
To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)
Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.)
Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.)
Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.)

Postupne rozvíjací prívlastok
-skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom
-nepíšeme medzi nimi čiarku
Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.)

Viacnásobný prívlastok
-skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade
Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.

PRÍSTAVOK

-rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami
-je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno
-oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami)
Prišiel aj Karol, môj kolega.
Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu.

DOPLNOK

-rozvíja aj podmet, aj prísudok
Dieťa zaspalo uplakané. ( Aké dieťa? Aké zaspalo? Uplakané)

SKLADY

Prisudzovací sklad
-je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete
-podmet môže byť aj nevyjadrený
(Mama varí.)
(Brat je šikovný.)
((oni) Píšu.)

Určovací sklad
-je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

Priraďovací sklad
-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)