Spravodajské útvary publicistického štýlu

Jednoduchá (krátka) správa

Prináša základnú informáciu o udalosti, nič nevysvetľuje ani nekomentuje, iba konštatuje. Takmer dôsledne sa v nej uplatňuje informačný slohový postup.
Odpovedá na otázky: Kto? Čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako sa stalo?

Nie je vnútorne členená na úvod, jadro a záver. Jej kompozícia pripomína tvar obrátenej pyramídy. Informácie sú usporiadané zostupne podľa dôležitosti – najdôležitejšiu informáciu nájdeme v titulku.

Rozšírená správa

Má okrem voľnejšie štylizovaného textu aj komplikovanejšiu grafickú úpravu (rôzne typy a hrúbka písma, grafické usporiadanie textu v stĺpcoch).

Prvou informáciou pod titulkom je vždy označenie miesta, kde sa udalosť stala. Za ním býva skratka tlačovej agentúry alebo iniciály mena redaktora, ktorý správu spracoval. V správe uplatňujeme najmä 3. os. sg. a pl., pasívne konštrukcie, prevažujú dokonavé slovesá, z pádov sa najčastejšie uplatňuje nominatív.

Titulok – upútavacia funkcia a informačná funkcia, obsahuje pointu, musí byť zrozumiteľný, stručný, výstižný a pútavý, preto často využíva osobitné syntaktické konštrukcie (elipsa – chýba sloveso).

Perex – (z lat. Per extensum- na celú šírku) – na šírku písaná alebo inak zvýraznená časť správy, ktorá dopĺňa základnú informáciu obsiahnutú v titulku.

Prvé vety správy - hovoria o tom, čo, kde a kedy sa stalo, preto sú v nich vlastné mená, názvy a čísla.
Citované vyjadrenia priamych účastníkov udalosti alebo iných zainteresovaných osôb bývajú často súčasťou rozšírenej správy.

Noticka

Je jednoduchá krátka správa (Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?) často aj bez udania miesta a tlačovej agentúry, ktorá ju vydala. V novinách ju často nájdeme pod označením: Stručne.

Interview

Interview (intervjú) – spravodajský rozhovor, dialogizovaná správa, riadený rozhovor – je to druh správy, ktorá formou dialógu predstavuje nejakú osobnosť spoločenského života. Otázky sú kladené tak, aby sa adresát (čitateľ, poslucháč, divák) dozvedel čo najviac informácií. Definitívnu podobu interview treba dať autorizovať.

Analytické útvary publicistického štýlu

Glosa

- ( z gréc. glossa – reč, jazyk, krátky výklad) je krátka poznámka, v ktorej autor zaujíma postoj, vtipne analyzuje a hodnotí jeden jav, čiastkový problém. Využíva množstvo expresívnych prvkov a máva ostré vyznenie (pointu).

Druhy glosy:
  • pozitívna (chváli)
  • kritická (upozorňuje na nedostatky)
  • polemická (pochybuje o správnosti názoru iného)
Znaky glosy:
  • subjektívnosť
  • kratší rozsah
  • vtip
  • expresívnosť
  • ostré vyznenie
  • prevláda úvahový slohový postup

Recenzia

- ( z lat. recensia – cenzorská prehliadka) v publicistike je hodnotiaci posudok literárneho, umeleckého, technického alebo vedeckého diela (kniha, divadelné alebo filmové predstavenie (premiéra), výstava, CD nosič, koncert, počítačová hra...)

Jadrom recenzie je rozbor (analýza) posudzovaného diela či výrobku (prvky výkladu) a subjektívne hodnotenie autora (prvky úvahy). Využíva všetky slohové postupy, najmä výkladový a informačný. Ak posudzuje umelecké dielo, stojí často na hranici medzi odborným a umeleckým štýlom, využíva rôznorodú lexiku: je to hybridný žáner.

  • obsahuje informačnú a hodnotiacu časť
  • využíva najmä výkladový a informačný slohový postup
  • stojí na rozhraní umeleckého a odborného štýlu

Editoriál

  • slovo šéfredaktora alebo iného člena redakcie
  • nachádza sa na prvých stranách novín a časopisov
  • forma komentára = výkladový text s úvahovými zložkami
  • subjektívnosť, krátky rozsah, aktuálnosť (závažné politické alebo spoločenské otázky)

Beletristické útvary publicistického štýlu

Fejtón

  • aktuálnosť
  • vtip, zveličovanie, irónia až satira
  • snaha vyprovokovať reakciu čitateľa
  • prevláda rozprávací slohový postup
- ( z franc. feuilleton -lístok) je vtipné, duchaplné, ale aj kritické rozprávanie, ktorým autor upozorňuje na nejakú aktuálnu (najčastejšie negatívnu) udalosť, jav z každodenného života. Charakteristická je ľahkosť, vtip, zveličovanie (znaky subjektívneho textu). Cieľom je vyprovokovať reakciu čitateľa a vyjadriť osobný názor.

Využíva rozprávanie a opis, ale aj konkrétne údaje. Spravidla nemá vyčlenené rámcové časti – úvod a záver. Koniec fejtónu je často prekvapujúci, paradoxný alebo príbeh nie je ukončený a nasleduje výzva, otázka ap. Od rozprávania príbehu v umeleckom štýle sa líši aktuálnosťou témy. Okrem výrazových prostriedkov umeleckého štýlu využíva i hovorové a slangové slová.

Fíčer

Je žurnalisticko-umelecký žáner, využíva výrazové prostriedky umeleckej reči (slovo, básnické slovo, dialóg, rozprávanie, hudbu, zvuky), aby emotívne pôsobil na poslucháča, informoval ho a vyvolal umelecký zážitok. Pôsobivou kompozíciou spracúva reálne príbehy, problémy reálnych ľudí (literatúra faktu). Fíčer nazývajú aj „rozhlasovým filmom“.

Stĺpček

Je to krátka osobná úvaha emocionálneho typu, napísaná ľahko, hravo a na malom priestore. Autorom býva všeobecne uznávaná alebo momentálne populárna osoba. Od ostatného textu je graficky oddelená kolmou čiarou a má často nadpis: Stĺpček.
V súčasnosti sa stierajú ostré hranice medzi glosou, stĺpčekom a fejtónom. Aj publicistické žánre sú čoraz viac hybridné.