Vybraná tvorba:

Lyrika

• Letorosty I., II., III.
• Žalmy a hymny
• Prechádzky jarom
• Prechádzky letom
• Krvavé sonety

Epika

• Hájnikova žena
• Ežo Vlkolinský
• Gábor Vlkolinský

---

Hájnikova žena

Literárny druh: epika
Literárny žáner: lyricko-epická skladba
Kompozícia: dej je rozvrhnutý do 15 spevov
Zaradenie autora: slovenský realizmus (prvá vlna)

Téma

Obraz života jednoduchého človeka a rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Autor zobrazuje aj spätosť človeka s prírodou.

Postavy:

Miško Čajka
Hanka Čajková
Artuš Villáni
Hanka a Miško - čestnosť, statočnosť, morálna sila
Artuš Villány - egoizmus, zhýralosť, neschopnosť prijať odmietnutie

- úvodná báseň Pozdrav, spevy a záverečná báseň Zbohom
- romantické prvky (príroda, ľudský život spätý s prírodou, bohaté opisné a úvahové vsuvky) a realistické prvky (úloha šľachty v národe, dôraz na detailné zobrazovanie niektorých predmetov)

Dej:

V hornooravskej krajine sa odohráva tragický príbeh mladého hájnika Miška Čajku a jeho ženy Hanky.
Starý hájnik Čajka zomiera a na jeho miesto nastupuje jeho syn Miško, ktorý si po čase privedie do hájovne ženu Hanku. Hanka sa zapáči pánovmu synovi Artušovi Villánymu, ktorý začína pravidelne navštevovať hájovňu (Hanka je ale verná Miškovi). Pod zámienkou lovu, ktorý Artuš usporiada, sa mu podarí vylákať Miška z domu a neskôr utečie z lovu do hájovne, kde začne zvádzať Hanku.

Aj napriek vyhrážkam Hanka Artušovi odolá, v sebaobrane ho zabije a neskôr zošalie. Miško berie vinu za Artušovu smrť na seba, uväznia ho a postavia pred súd, kam vtrhne Hanka a prizná sa. Miško je oslobodený, Hanka sa pred súd nedostane, ale pred manželom uteká, pretože ho nespoznáva. Hájnik tíši svoj žiaľ prechádzkami po lese, kde zachráni život starému Villánymu. Po narodení syna Janka sa Hanka uzdraví. Konflikt medzi „svetom chalúp“ a „svetom kaštieľov“ → → → čestnosť a statočnosť prostého človeka/príživníctvo a egoizmus feudálov (resp. ľud vs. šľachta).

Kritika svojvôle zemanov, Hviezdoslav obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchým ľuďom, ktorí nie sú takí hlúpi, za akých ich páni považujú, len nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Autor zobrazuje i súžitie človeka s prírodou (v úvode i závere diela ju oslavuje: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“), príroda je súčasťou deja a niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcej udalosti. Dielo sa končí ľudským zmierením (nie spoločenským), ktoré je typické nielen pre Hviezdoslava, ale i Kukučína (starý Villáni odpúšťa Hanke a Miškovi, tým uznáva vinu svojho syna).

---

Krvavé sonety

• 32 sonetov s veršami usporiadanými po 4, 4, 6
• Charakteristické sú veršové a strofické presahy
• Schéma rýmu posledného šesťveršia je cdcdcd
• Používa JAMB k daktylu a trocheju - pridáva na začiatok verša jednoslabičné neprízvučné slovo (náročný rytmus básne na prednes)
• Nové/nezvyčajné slová: kres, zvlek, sutiny, Astarot - bohyňa vojny
• V záverečnom trojverší vynecháva prísudky (elipsa)
• využíva senzualizmus – zmyslové vnímanie - sluch

O DIELE:

Protivojnové básnické dielo, odsudzuje vojnu ako nezmyselné zabíjanie a ničenie civilizácie. Kladie si otázku: KTO je za tú hrôzu zodpovedný? Rozhorčuje sa nad vojnou, ktorá ničí všetko, čo by prinieslo výsledky v budúcnosti, nad zbytočnou smrťou mladých ľudí. Obžalúva ľudí, ktorí nežijú v kresťanskej mierumilovnosti, dokonca samotné kresťanstvo, lebo neprotestuje proti krviprelievaniu. V závere privoláva mier a vyjadruje nádej, že to bude doba, keď Slováci budú môcť o sebe rozhodovať sami. Jedno z prvých protivojnových diel v slovenskej, ale aj svetovej literatúre.


Básnické prostriedky v diele: Zvukomaľba – rvú vlny vôd, kres spráskal pušiek
Metafora: víchrica ukrutenstva
Prirovnanie: jak v žnej žatve... váľajú sa telá
Epiteton: všeľudské dôstojenstvo
Inverzia (zmena slovosledu): smrtnej do chmúry
Metonymia ako príznak zovšeobecnenia a abstraktnosti, jav je pomenovaný novým výrazom: a národ oboril sa na národ

---

Ežo Vlkolinský

Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Epos

Miesto deja:

Dej sa odohráva vo Vlkolíne na Orave.

Téma

Odumieranie zemianstva a jeho splynutie s ľudom.

Idea:

Spor zemianskej matky so svojím synom, ktorý si zobral za ženu sedliačku.

Autor zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom ako riešenie vtedajšej spoločenskej situácie.

Obsah

Hrdá zemianka Estera, vdova po Beňovi Vlkolinskom z Vlkolína bráni svojmu synovi Ežovi, aby si zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Ežo Vlkolinský sa prejaví ako zásadný odporca spoločenského postavenia, so Žofkou utečú, prichýli ich strýko Eliáš (Esterin brat) a usporiada pre nich veľkú svadbu (⇒ pohnevá si Esteru).
Záver je harmonický – Esteru so synom zmieri vnúčik Benko.

---

Gábor Vlkolinský

Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Epos

Téma

Odumieranie zemianstva a jeho splynutie s ľudom.

Obsah

Gáborova matka je alkoholička, jeho otec vidí jediné východisko v tom, že Gábor sa ožení s bohatou zemiankou.
Gábor sa zaujíma o Uľku Gaškovie. Ale jej matka jej zabráni, aby sa za neho vydala, lebo má matku alkoholičku.
Ežo navrhne, aby začal nadbiehať Marke Tomašovie. Marka ho odmieta rovnako ako všetky ostatné zemianky. Po smrti matky začína piť aj Gáborov otec. Gábor sklamaný svojím životom sa pokúsi o samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a nahovorí ho, aby si zobral za ženu dcéru sedliakov Blažkovcov.