Vybraná tvorba:

Próza

• Maco Mlieč
• Mišo
• Omrvinky
• Z dediny

Dráma

• Statky-zmätky

---

Statky-zmätky

Útvar: dráma

Kompozícia

4 dejstvá. Prvé sa odohráva na Vianoce u Ľavkovcov, druhé a tretie o pol roka v júli u Palčíkovcov a štvrté o rok na Vianoce u Kamenských.

Postavy

Ľavkovci:
Jano – povozník, pracovitý, ale chudobný; chce, aby bol jeho syn dobre zaopatrený; plánuje, že keď jeho syn dostane peniaze, aj jemu sa z nich niečo ujde
Žofa – Janova žena; vypočítavá; všetkých volá „moje meno“; tiež má záujem o peniaze Palčíkovcov;
Ďuro – ich syn; nemá záujem o Zuzku, ale o peniaze, ktoré svadbou získa; rád si v krčme vypije a zatancuje; aj keď je neskôr ženatý, má milenku Betu – suseda Ľavkovcov

Kamenskí:
Tomáš – tesár; nesúhlasí so svadbou, lebo nie je z lásky; záleží mu na šťastí jeho dcéry, nie na peniazoch;
Kata – jeho žena; stotožňuje sa s myšlienkou Palčíkovcov, lebo chce, aby už Zuzka nemusela slúžiť
Eva, Zuzka, Ondriš – ich deti
Mišo Kaňúrik – Evkin muž

Palčíkovci:
Ondrej – gazda; chce získať lacnú pracovnú silu do svojho domu a je mu jedno, že tým zničí životy dvoch mladých ľudí
Mara – jeho žena; podporuje manžela

Obsah

1. dejstvo
Žofa a Jano sa zhovárajú so svojím synom Ďurom, že by sa mal oženiť. Nakoniec dospejú k rozhodnutiu, že by si mal zobrať za manželku Judku Bielych, lebo v tej rodine by sa mal dobre. Ďuro potom odchádza za Judkou. K Ľavkovcom prichádzajú na návštevu Palčíkovci, ktorí sa dozvedia o budúcej svadbe. Ondrej navrhne Ľavkovcom, že ak sa jeho deti postarajú o nich v starobe, tak im ponechajú svoj majetok. Jano súhlasí. Po čase prichádza Ďuro, ktorý u Judky zle pochodil, tak mu Palčíkovci odporučia Zuzku Kamenských. Ďuro súhlasí, pričom musí ukončiť svoj vzťah s vydatou susedou Betou. Večer sa má Ďuro so Zuzkou stretnúť na tanci. Kamenskí, Palčíkovci a Ľavkovci sa zišli, aby sa porozprávali o svadbe ich detí. Po odchode Palčíkovcov a Ľavkovcov hovorí Tomáš Kamenský svojej žene, že či tá svadba je vôbec rozumná. On s ňou veľmi nesúhlasí, lebo nie je z lásky, ale ide tu iba o peniaze. Aj jeho syn Ondriš je proti, len Kaťa si myslí, že Ďuro sa potom po svadbe nepoberá do lepšieho. Nakoniec sa všetci zídu a Zuzka so svadbou súhlasí.

2. dejstvo
O pol roka sa Ondrej a Mara Palčíkovci sťažujú, že sa Zuza ani Ďuro o nich nestarajú tak, ako by mali. Preto im nechcú odkázať majetok. Ani Ďuro so Zuzou dobre nevychádzajú. Napriek tomu, že je tehotná, podvádza ju s Betou. Zuzka je z toho všetkého smutná a chce sa vrátiť domov. Ďuro by bol rád, keby odišla, lebo keď neodíde ona, tak pôjde preč on. Žofa s Katou ešte Zuzku prehovárajú, nech len ostane, že Ďuro sa polepší. Nakoniec aj tak Zuzka odchádza. Príde po ňu brat Ondriš. Ďuro si chce k Palčíkovcom nasťahovať Betu. Oni s tým súhlasia s podmienkou, že sa o nich bude starať.

3. dejstvo
Ďuro s Betou sú nespokojní, že na nich Palčíkovci nechcú prepísať majetok. Palčík im sľubuje, že ho dostanú až po jeho smrti. Neskôr k Palčíkovcom prídu na návštevu Ďurovi rodičia. Ľavkovci sa zastávajú svojho syna i Bety, aby na nich teraz prepísali aspoň časť majetku, ale Palčík si stojí za svojím, že až po smrti. Ľavkovci potom odchádzajú domov nahnevaní. Ďuro sa ešte háda s Palčíkom, že nesplnil sľub. Beta sa rozhorčená z toho, že nedostala polovicu majetku, rozhodne Ďura opustiť. Vtedy k nim príde aj Kaňúrik so Zuzkou po Zuzkine veci, čo jej vtedy Palčíkovci dali, ale Beta sa proti tomu postaví, že tie veci sú už teraz jej. Strhne sa tu veľká hádka. Kaňúrik odchádza so Zuzkou a jej vecami. Beta tiež odíde. Medzitým ešte Ďuro chce, aby sa Zuzka aj so synom vrátila, ale vidí, že sa nezmenila, tak to nechá tak. Keď všetci odídu, Ďuro sa s Palčíkovcami začne škriepiť, že keď naňho nechcú prepísať majetok, tak nech ho aspoň vyplatia. Nakoniec Palčík vyženie Ďura revolverom von z domu.

4. dejstvo
Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili sa k nim ospravedlňovať. Žofa sa prišla ospravedlniť za svojho syna, ale aj kvôli tomu, aby videla vnuka. Prišli tiež aj Palčíkovci. Tí hovorili, že nemohli vytušiť, ako to skončí, a Zuzkinmu synovi to chceli vynahradiť tým, že mu po smrti odkážu svoj majetok. Nakoniec prišiel aj Ďuro, aby videl svojho syna. Taktiež prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila, ale tá poučená predchádzajúcou skúsenosťou odmietla.

---

Maco Mlieč

Literárny druh: epika
Literárna forma: próza (neviazaná reč)
Literárny žáner: kriticko-realistická poviedka
Zaradenie autora: slovenský realizmus, 2. vlna – kritická prozaická tvorba

Téma:

Autor sa zameriava na ťažký život najnižšej vrstvy ľudu prostredníctvom poľutovaniahodného Maca Mlieča. Zobrazuje jeho spôsob „spolunažívania“ s vyššou vrstvou spoločnosti. Vytvoril typ postavy, ktorá je pracovitá a oddaná svojmu poslaniu, nekritizuje a sama kritiku neberie vážne.

Idea:

Vykreslenie Maca ako pracovitého človeka, ktorý je ľahostajný voči sociálnej nespravodlivosti, s ktorou sa musí popasovať voľky-nevoľky a zároveň bez uvedomenia. Táto skutočnosť je vyjadrením myšlienky dobového sociálneho rozvrstvenia.

Kompozícia:

dielo sa nedelí na žiadne kapitoly, časti (uplatňuje sa v diele kontrast spoločenských vrstiev a porovnávania ich mentality)

Miesto deja:

dedinské prostredie skorého 20. storočia

Hlavné postavy:

Maco Mlieč – odjakživa pracovitý chudák z dedinskej rodiny. Privčasne mu pomreli rodičia aj babka, ktorí ho vychovali a naučili pracovitosti. Po ich smrti sa chcel oženiť, no vďaka jeho biednemu vzhľadu sa mu to, žiaľ, nepodarilo. Neskôr ako dvadsaťročný začal pracovať na panstve miestneho richtára.

Vedľajšie postavy:

Gazda – lenivý richtár, zavalitej postavy, ktorý využíva Maca do poslednej chvíľky svojho života, od jari až po zimu. Nikdy neprešiel po svojich ani na lúku, pole, aj tam ho musel odviezť jeho verný sluha.
(Dejové uplatnenie má aj rozprávač, ktorý uvažuje nad ľahostajnosťou, prostým zmýšľaním Maca, snaží sa ho navádzať na to, aby sa vzbúril proti nespravodlivému zaobchádzaniu s ním.)

Dej:

Rozprávač sa dostáva do kontaktu s Macom, pasúcim kravy. Pýta sa ho, či je spokojný s ohodnotením za svoju dlhoročnú prácu. Maco je spokojný, chváli Gazdu a želá mu len to najlepšie. Neuvažuje nad tým, že ho už štyridsať rokov zdiera a neľudsky využíva. Aj napriek tejto skutočnosti môžeme usúdiť, že Gazda mal Maca rád, pretože sa vždy vedel postarať o jeho hospodársky dvor. Raz sa vydal do mesta po mladé a neskúsené kone. Kone sa splašili, prevrhli voz i s ním, a tak sa mu zlomila noha. Gazda ho poslal do nemocnice, kde ho „napravili“. Odvtedy kríval a bol ešte viac dokaličený ako dosiaľ. Keď Gazda videl, že už nie je Maco najmladší, dal ho k volom a napokon ku kravám. Na jeseň ochorel, a preto sa začal liečiť bylinkami. Videl, že ho to neprejde, išiel za Gazdom požiadať ho o zúčtovanie jeho dlhov. Pán mu bol dlžný 13 zlatých. Poprosil Gazdu, aby mu peniaze nevracal, ale ho radšej patrične pochoval. Nastala katarzia Gazdu, ktorému sa v očiach zablysli slzy, a prisľúbil mu pohreb, ako sa patrí. Na druhé ráno našli vychladnuté telo Maca v stajni. Bol mu vystrojený pohreb, ktorý si určite zaslúžil („bolo ho za čo pochovať“).

Znak literárneho realizmu v diele:

- zobrazenie spoločnosti takej, aká je v skutočnosti = objektívne zobrazenie
- vykresľovanie bežných ľudí z rôznych vrstiev
- niekoľko deskripcií (Maca a Gazdu)
- preberanie dobovej tematiky a kritika spoločnosti