Vybraná tvorba:

Próza
Krátke prózy

• Rysavá jalovica
• Z teplého hniezda
• Neprebudený
• Veľkou lyžicou

Poviedky

• Keď báčik z Chochoľova umrie
• Na podkonickom bále
• Zakáša – darmo je
• Dies irae (dni hnevu)

Romány

• Dom v stráni

---

Dom v stráni

Literárny druh: epika
Literárny žáner: spoločenský román
Kompozícia románu: skladá sa z osemnástich kapitol, typický je široký epický priestor (bohatý dej), román zachytáva
vývoj lásky Nika a Katice a je zakomponovaný do štyroch ročných období:
jar: vzplanutie lásky
leto: horúca láska
jeseň: chladnutie vzťahu
zima: zamrznutie, zánik lásky
Zaradenie autora: slovenský realizmus (prvá vlna)

Téma:

V popredí stojí vzťah sedliakov a zemanov. Sedliaci - po chorvátsky „težaci“ a zemania „gospodári“. Zo strany gospodárov sa vynára snaha ovplyvňovať spoločenské procesy, tzn. viesť sedliakov. Autor v románe podáva rozpad patriarchálneho spôsobu života, ktorý reprezentuje težacká rodina Mateho Beraca, symbolicky predstavuje smrť tejto postavy v závere (patriarcha zomiera). Celé dielo predstavuje vznik, vyvrcholenie a postupný pokles ilúzií o tom, že spoločenské stavy (težaci a gospodári) sa môžu miešať. Autor dáva težakom malú perspektívu, prednosť dáva gospodárom, považuje ich za vyššiu triedu, aj keď si uvedomuje, že majú svoje chyby.

Idea:

Autor poukazuje na duchovný a hmotný úpadok zemianstva a na jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.

Miesto deja:

Pod Grabovikom, autorova súčasnosť (koniec 19.storočia)

Hlavné postavy:

Težaci
Mate Berac:poctivý, vážený človek, rozhľadený, vykreslený len s pozitívnymi vlastnosťami. Je to patriarchálna hlava rodiny. Na jednej strane uznáva ľudskú rovnosť, na druhej strane uznáva aj existenciu stavovských bariér a nemožnosť preklenúť ich. Jera: Mateho žena, chamtivá, vypočítavá postava, má neustále konflikty so synom Ivanom a nevestou Baricou. Tieto konflikty sa úspešne snaží riešiť Mate a nastáva zmierenie.

Matija: staršia dcéra, je rozvážna

Katica: veľmi pôvabné dievča, pracuje v meste v službe. Z mesta je spanštelá, roztržitá a vypočítavá. Je zdrojom konfliktu, ktorý spočíva vo vytváraní vzťahu s Nikom Dubčicom. Tomuto vzťahu okolie nedáva žiadnu perspektívu, avšak hlavné postavy (Mate, Jera a šora Anzula) sa dohodnú, že vzťahu nebudú brániť a čas ukáže, že sa k sebe nehodia.

Paško Bobica: mladý težak, ktorý je zasnúbený s Katicou, snaží sa ju získať napriek jej vzťahu s Nikom. Nakoniec sa mu to podarí.

Gospodári
šora Anzula: bohatá, inteligentná statkárka, autor ju vykresľuje ako múdru, pracovitú ženu, vdovu po kapitánovi Lukovi, ktorý zbohatol obchodom na mori a oženil sa s Anzulou z panského rodu. Má syna Nika.

Niko Dubčic: mladý, bohatý statkár. Postupne v diele dospieva, vášnivo sa zamiluje do Katice, postupne si však uvedomuje spoločenský mechanizmus a vzťah chladne. Láska má rozdielne korene, zo strany Nika je vášnivá, zo strany Katice je to vypočítavosť. Tento vzťah podporuje Mateho žena Jera.

šor Ilija Zorkovič: Ilija je inteligent, národovec, podľa niektorých skostnatený (má zastarané názory). Vážne ochorie, a preto prosí dcéru Doricu, aby sa vrátila domov.

Dorica: Ilijova dcéra, mladé, šikovné a rozvážne dievča, opak Katice. Je predstaviteľkou patriciátu, žila v kláštore. Spočiatku je nevýrazná, postupne však Nika očarí.

Buržoázia:
Zandome: postava, ktorá sa prezentuje triezvymi úsudkami o spoločenských vzťahoch. Niektoré postavy ho vnímajú ako cynika, na druhej strane sa však snaží ostatným pomáhať. Má úzky okruh záujmov, je obchodník s vínom, pričom politiku ignoruje. Autor tejto triede neverí, podáva ju s odstupom.

Dej:

- odohráva sa v meste pod Grabovikom, úvod – predstavenie postáv a prostredia
- začína cirkevnou slávnosťou (fierou). Z mesta domov prichádzajú Matija a Katica, večer zájdu na slávnosť, ale odchádzajú znechutené (sú poznačené mestom). Autor približuje charaktery Matije a Katice (tá rýchlo zabúda na Pašku, ktorému sľúbila lásku)
- Katica nahovorí Matiju, aby sa išli pozrieť, ako tancujú páni (oslava na mestskej rade). Ironický opis pánov, obe sú očarené krásou, atmosférou, hanbia sa vojsť. Niko Dubčic si ich všimne a vovedie ich dnu. Spoločnosť je zarazená, niektoré dámy sa cítia ohrozené, všetci sa to snažia utajiť. Niko sa zamiluje do Katice, celú noc spolu tancujú, láska má rôzne korene (Nika očarila krása, Katicu vystupovanie a bohatstvo).
- spoločnosti to začne prekážať, šora Anzula zavolá Mateho (poznajú ho ako rozvážneho, rozumného sedliaka), aby sa pozrel na dcéru. Ten sa snaží dcére ukázať hranice, ktoré by sedliacke dievča nemalo prekročiť.
- Katica odchádza do mesta, Niko ju odprevadí, láska trvá a dohodnú sa, že svadba bude o rok. Nikova matka nie je nadšená, nevidí synovo šťastie vo svadbe so sedliačkou, nechce ale mariť šťastie mladým. Trápi sa (okrem iného už vybrala Nikovi nevestu - Doricu), preto sa vyberie za Matem. Toho to pobúri, neskôr sa dohodnú, že nebudú mladým brániť, chcú, aby Katica prišla z mesta a lepšie sa spoznali.

Nastala jeseň (oberačka hrozna), v tomto čase sa odohrali rozhodujúce udalosti.
- šor Ilija Zorkovič ťažko ochorel, domov zavolali jeho dcéru Doricu. Niko ju išiel počkať, spočiatku sa mu zdá príliš detinská, odetá ešte v kláštornom odeve. V nasledujúcich týždňoch sa niekoľkokrát stretli u Zorkovičovcov, Niko začal k Dorici cítiť viac ako priateľstvo, menej chodí za Katicou, uvedomuje si, že za ňou chodí nerád. Odradzuje ho aj Jera, ktorá je iná ako Mate. Niko začne pochybovať o Katici, uvedomí si, že môže byť taká istá ako jej matka.
- časom Ilija vyzdravie a Dorica s Anzulou sa rozhodnú usporiadať hostinu, kde by sa Dorica Nikovi predviedla ako šikovná gazdiná - Anzula tým chce otvoriť Nikovi oči.
- do deja vstupuje Zandome, tiež je proti svadbe Nika s Katicou. Vie, že Paško stále miluje Katicu, ktorá je zaslepená bohatstvom. Poradí Paškovi, aby si išiel do mesta zarobiť, nájde mu službu („aby bol takmer pánom“).

- slávnosť u šory Anzuly - Dorica sa ukázala ako výborná kuchárka, očarila Nika vystupovaním a priliehavými šatami. Vzťah Nika ku Katici postupne chladne a vrcholí, keď na hostinu prichádzajú hostiteľky.
- Katica sa cíti trápne, uvedomuje si svoje správanie, Niko môže porovnávať a víťazí Dorica. Katica vyčíta Dorici, že jej prebrala Nika, konflikt vrcholí, Jera sa stále snaží zachovať vzťah, ide za bosorkou, čo jej nepomôže.
- do konfliktu vstupuje Niko (preruší roztržku) a tiež Mate - radí Katici, aby nebola povýšenecká, uvedomila si svoj pôvod a obnovila vzťah s Paškom. Pri tejto príležitosti si Niko uvedomuje, čo znamená stav, pôvod, vyššia výchova.
- na záver Mate ochorie, jeho dni sa krátia, navštevuje ho celá rodina aj Dubčicovci a Zorkovičovci. Pri ňom sa stretávajú všetky postavy. Katica je zúfalá, z trucu si odmieta vziať Paška a odmieta sa zmieriť s Nikom.

- všetci sa zhromaždili pri Mateho smrteľnej posteli, záverečná rekapitulácia vzťahov. Mate postupne všetkých oslovuje. K Nikovi neprejavuje nenávisť, ale želá mu šťastie s Doricou, tvrdí, že vzťah s Katicou by nemal perspektívu.
- pohľadom prichádza aj ku Katici, tá pri pohľade na zomierajúceho otca „mäkne“ a rozhodne sa obnoviť vzťah s Paškom.
- Mate zomiera ako posledný predstaviteľ patriarchátu. Všetky stavovské vrstvy zostávajú zachované. Niko s Doricou a Katica s Paškom sa zoberú. Zandome zakladá vlastnú vinársku spoločnosť („keď on zbohatne, aj sedliakom bude lepšie“).

Dom v stráni ako sociálny román

Niko, ktorý pociťuje silnú vášeň, sa rozhodne manželstvom so sedliačkou Katicou vrátiť k svojim koreňom. Pre Katicu predstavuje tento vzťah príležitosť, ako sa vymaniť zo sedliackych pomerov. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu ako nepatričné narušenie prirodzených životných noriem a tradícií. Nikov priateľ Zandome spomína hranice, ktoré sa nedajú prekročiť. Rozdiely medzi Nikom a Katicou sa časom ukážu ako neprekonateľné a presvedčenie, že cit prekoná skutočnosti, dané ich rozličnou spoločenskou príslušnosťou, sa stáva ilúziou.

---

Keď báčik z Chochoľova umrie

Literárny druh: epika
Literárna forma: próza (neviazaná reč)
Literárny žáner: humoristicko-satirická poviedka
Zaradenie autora: slovenský realizmus (prvá vlna)

Téma:

Autor opisuje správanie sa zemianstva a jeho postavenie v slovenskej dedine .

Idea:

Autor poukazuje na duchovný a hmotný úpadok zemianstva a na jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.

Kompozičný postup:

Chronologický

Miesto deja:

Oravské dediny: Kameňany, Chochoľov, Domanice

Hlavné postavy:

Ondrej Tráva: Vdovec z Kamenian, kupec, s ktorým ľudia veľmi radi obchodovali, pretože nebol lakomý. Poznalo ho veľmi veľa ľudí, ale on sa pri väčšine z nich iba tváril, že ich pozná. Bol svedomitý a rozumný. Neznášal, keď ho niekto klamal.
Aduš Domanický: Zeman z Domaníc, ktorý každého okrádal, pretože nemal žiadne peniaze, iba plány. Bol veľmi pyšný, nesvedomitý a ľahkovážny.
Báčik z Chochoľova: Adušov báčik = strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný.

Dej:

Ondrej Tráva je gazda z Kamenian, ktorý sa rozhodol, že gazdovstvo zavesí na klinec. Kupčí, s čímkoľvek sa dá. Všetci ho poznajú. No on, ako všetci vychytení ľudia, málokoho pozná po mene, vždy však každého pokrstí prvým menom, ktoré mu príde na um. Na jarmoku v Podhradí uvidel muža, ktorý sa s priateľmi obšmietal okolo každého šiatra, chcel vedieť cenu každého výrobku, všetko chytal, no nakoniec si nič nekúpil. Neskôr v ten istý deň išiel Ondrej do regálu (hostinca) zapiť úspechy dňa. Hneď ako prišiel, všimol si muža, ktorého videl na jarmoku obklopeného priateľmi, ktorí so smiechom počúvali jeho výmysly. Keď ho opustili, prisadol si k Ondrejovi a zoznámil sa s ním. Nakoniec urobili obchod – Aduš chcel predať Ondrejovi sto mier jačmeňa a Ondrej mu dá vopred závdavok. Dohodnú sa, že mu jačmeň Aduš donesie na ďalší deň. Ondrejovi však do toho čosi príde a nemôže si poň prísť. Rozhodne sa, že si ho príde prevziať na jarmok vo Svätom Tomáši, pretože je to blízko Domaníc. Na jarmoku vo Svätom Tomáši uvidí Tráva Domanického s manželkou, ako sa vezú na starom schátralom voze, biedne oblečení a s vychudnutými koňmi. Ondrej sa čuduje, prečo chodí on, bohatý zeman, po svete ako bezdomovec. Po jarmoku sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho ženy Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok premrhá, berie závdavky od koho môže a predáva aj to, čo nemá. Ondrej sa teda vyberie za Adušom a dúfa, že tie reči nie sú pravdivé. Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl len biedu, skoro žiadny majetok, iba nedostavaný dom. Bol tam Adam, Adušov služobník, ktorý tam slúžil len kvôli svojej žene. Adam povedal Ondrejovi to isté, čo Juráň. Aduš spal, no Ondrej sa rozhodol, že ho ide zobudiť. Keď sa Aduš zobudil, išiel previesť Ondreja po statku a rozprával mu svoje plány o tom, ako si bude žiť, keď jeho báčik z Chochoľova umrie. Ondrej chcel svoj jačmeň a Aduš mu na to povedal, že ho už predal, keď si po neho neprišiel do Domaníc. Nechcel mu dať ani peniaze. Ondrej chcel ísť za báčikom vypýtať si peniaze a povedať mu, aký je Aduš chudák. Adušovi to však iba dobre padlo. Nakoniec si to Ondrej rozmyslel a išiel späť ku Katrene a Juráňovi. Tam za ním dobehol Adam a poradil mu, nech si vypýta od Aduša namiesto jačmeňa jasene, ktoré mal Aduš veľmi rád. Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť. Potom báčik umrel a Aduš už nikdy nepovedal „Keď báčik z Chochoľova umrie... “

---

Keď báčik z Chochoľova umrie

Literárny druh: epika
Literárna forma: próza (neviazaná reč)
Literárny žáner: humoristicko-satirická poviedka
Zaradenie autora: slovenský realizmus (prvá vlna)

Téma:

Autor opisuje správanie sa zemianstva a jeho postavenie v slovenskej dedine .

Idea:

Autor poukazuje na duchovný a hmotný úpadok zemianstva a na jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.

Kompozičný postup:

Chronologický

Miesto deja:

Oravské dediny : Kameňany, Chochoľovo, Domanice

Hlavné postavy:

Ondrej Tráva: Vdovec z Kamenian, kupec, s ktorým ľudia veľmi radi obchodovali, pretože nebol lakomý. Poznalo ho veľmi veľa ľudí, ale on sa pri väčšine z nich iba tváril, že ich pozná. Bol svedomitý a rozumný. Neznášal, keď ho niekto klamal.
Aduš Domanický: Zeman z Domaníc, ktorý každého okrádal, pretože nemal žiadne peniaze, iba plány. Bol veľmi pyšný, nesvedomitý a ľahkovážny.
Báčik z Chochoľova: Adušov báčik = strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný.

Dej:

Ondrej Tráva je gazda z Kamenian , ktorý sa rozhodol ,že gazdovstvo zavesí na klinec . Kupčí s čímkoľvek sa dá . Všetci ho poznajú . No on , ako všetci vychytení ľudia , málokoho pozná po mene , vždy však každého pokrstí prvým menom , ktoré mu príde na um . Na jarmoku v Podhradí uvidel muža , ktorý sa s priateľmi obšmietal okolo každého šiatra , chcel vedieť cenu každého výrobku , všetko chytal, no nakoniec si nič nekúpil . Neskôr v ten istý deň išiel Ondrej do regálu ( hostinca) zapiť úspechy dňa . Hneď ako prišiel, všimol si muža ,ktorého videl na jarmoku obklopeného priateľmi , ktorý so smiechom počúvali jeho výmysly . Keď ho opustili , prisadol si k Ondrejovi a zoznámil sa s ním . Nakoniec urobili obchod – Aduš chcel predať Ondrejovi sto mier jačmeňa a Ondrej mu dá vopred závdavok . Dohodnú sa , že mu jačmeň Aduš donesie na ďalší deň . Ondrejovi však do toho čosi príde a nemôže si poň prísť . Rozhodne sa , že si ho príde prevziať na jarmok v Svätom Tomáši, pretože je to blízko Domaníc. Na jarmoku v Sv. Tomáši uvidí Tráva Domanického s manželkou, ako sa vezú na starom schátralom voze, biedne oblečení s vychudnutými koňmi. Ondrej sa čuduje , prečo chodí on, bohatý zeman, po svete ako bezdomovec. Po jarmoku sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho ženy Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok premrhá, berie závdavky od koho môže a predáva aj to, čo nemá. Ondrej sa teda vyberie za Adušom a dúfa, že tie reči nie sú pravdivé. Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl len biedu, skoro žiadny majetok , iba nedostavaný dom . Bol tam Adam , Adušov služobník , ktorý tam slúžil len kvôli svojej žene . Adam povedal Ondrejovi to isté čo Juráň . Aduš spal, no Ondrej sa rozhodol ,že ho ide zobudiť . Keď sa Aduš zobudil, išiel previesť Ondreja po statku a rozpráva mu svoje plány o tom , ako si bude žiť, keď jeho báčik z Chochoľova umrie . Ondrej chcel svoj jačmeň a Aduš mu na to povedal ,že ho už predal, keď si po neho neprišiel do Domaníc . Nechcel mu dať ani peniaze . Ondrej chcel ísť za báčikom vypýtať si peniaze a povedať mu, aký je Aduš chudák . Adušovi to však iba dobre padlo . Nakoniec si to Ondrej rozmyslel a išiel späť ku Katrene a Juráňovi . Tam za ním dobehol Adam a poradil mu, nech si vypýta od Aduša namiesto jačmeňa jasene , ktoré mal Aduš veľmi rád . Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť. Potom báčik umrel a Aduš už nikdy nepovedal „ Ked báčik z Chochoľova umrie... “