Administratívny štýl

• štýl oficiálnej úradnej komunikácie, ktorá prebieha medzi súkromnou osobou a inštitúciou (alebo inou právnickou osobou) Či medzi inštitúciami
 
• objektívny štýl — subjekt autora, ale aj príjemcu sa vedome potláča. Cielom nie je byt inovatívny a efektný, ale pomenovať veci čo najpresnejšie (stereotypné vyjadrovanie, opakovanie celých formulácii a názvov)
 
• znaky administratívneho štýlu majú aj jazykové prejavy oficiálnej pracovnej komunikácie
 
• do slovenčiny sa dostal prostredníctvom písomných záznamov z češtiny, nemčiny a latinčiny. Dôkazom sú zastarané slová a slovné spojenia, neurčité slovesné tvary (napr. vzhlädom na uvedené skutočnostl) a kalky (doslovné preklady cudzích slov, napr. geografia — zemepis). Ako samostatný štýl sa administratívny štýl začal v slovenskom jazyku utvárať až roku 1918, ked začala pracovať slovenská administratíva
 
• najčastejšie sa uplatňuje informačný slohový postup (napr. zákon, poštový poukaz, štruktúrovaný životopis...), výkladový slohový postup (napr. zákon, vyhláška, správa o Činnosti...) a opisný slohový postup (napr. neštruktúrovaný životopis, posudok pracovnika...)

 

Znaky administartívneho štýlu

• Vecnosť - využíva nacionálne / pojmové (nepríznakové slová, pojmy, napr. dom, nie domček alebo chatrč, búda), odborné názvy (napr. zmenka, akcia, sociálny príspevok), čo ho približuje k odbornému štýlu. Prináša veľa faktov, vymenúva ich
 
• Knižnosť - vete chýba pestrá modalita, vety sú oznamovacie. Využíva (hlavne v právnickej oblasti) komplikované zložené súvetia
 
• Adresnosť - administratívne útvary majú konkrétneho príjemcu, adresáta (napr. úradné listy), niektoré sú adresované všetkým občanom štátu alebo mesta (zákony, vyhlášky, upozornenia na stanici, blízko lesa ...)
 
• Stručnosť - útvary podávajú stručnú informáciu bez vysvetľovania (pozvánka)