Epika
Renesančná novela
Giovanni Boccaccio - narodil sa v Paríži ako dieťa Francúzky a Taliana. Jeho túžba stať sa básnikom narazila na odpor otca, ktorý chcel mať zo syna právnika (pomstil sa
tak, že právnici v jeho novelách sú hlupáci). Počas štúdia sa zblížil s umelcami a filozofmi, a keďže bol príjemný, vtipný a pekný, získal si priazeň dám. Zamiloval sa do Márie
d´Aquino, nemanželskej kráľovej dcéry, ktorá sa stala inšpiráciou pre jeho tvorbu. V mnohých príbehoch je ukrytá pod menom Fiammetta (Plamienok). Na konci života v strachu
pred posmrtnou odplatou a pod vplyvom odmietavého postoja spoločnosti podrobil kritike humanizmus a zriekol sa vlastného diela. Je zakladateľom žánru novela - krátky
epický príbeh bol však odlišný od novely.
Boccacciovým najvýznamnejším dielom je Dekameron, cyklus stovky krátkych próz / noviel, rozprávaných po desať počas 10 dní. Cyklus začal písať v čase, keď vo Florencii
a v celej Európe zúrila jedna z najväčších vĺn moru. Novely v diele nie sú originálne svojím námetom, Boccaccio ich spracoval známych stredovekých poviedok francúzskeho alebo
talianskeho pôvodu, ale obohatil ich o vlastné pozorovanie vtedajšieho života. Na rozdiel od stredovekých autorov Boccaccio nekarhá tých, ktorí zhrešili, ale sa na nich zabáva.
Zmyselnú lásku (ani keď ide o manželskú neveru) nepovažuje za priestupok proti mravnosti. Proti stredovekému Memento mori! (Pamätaj na smrť!) stavia oslavu zmyselného radostného
života, oslavu ženy a telesnej krásy. Zobrazuje všetky vrstvy súvekej spoločnosti, rôzne typy ľudí (šľachtic, kupec, kňaz, mních, inkvizítor, bankár, pekár, maliar, sudca, mešťan,
sedliak, chudák... a najmä veľa žien). Kritika v knihe zasahuje meštianstvo a jeho túžbu majetku, šľachtu, a najmä cirkev.
Román
Miguel de Cervantes Saavedra
- obohatil literatúru humanizmu a renesancie v období tzv. zlatého veku
- v skromných podmienkach, nedosiahol najvyššie školské vzdelanie
- na sklonku 60. rokov odišiel do Talianska do Ríma do služieb kardinála Juana de Austria, kde sa stal vojakom, zúčastnil sa námornej bitky - ochrnula mu ľava ruka, ocitol sa v zajatí pirátov - 5 rokov strávil v otroctve
- jeho osud tak ovplyvnil jeho tvorbu, tým že sa preslávil najmä hrdinskými románmi
- krásneho a plného života sa človeku podľa Cervantesa nedostáva nadarmo, musí zaňho tvrdo bojovať so svetom i so sebou samým - túto hlbokú myšlienku vyjadril aj v diele Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
- pravdepodobne dielo začal autor písať už vo väzení, parodoval obľúbené rytierske romány, skladá sa z dvoch častí
- dielo začína opisovaním zvykov slávneho rytiera Dona Quijota a jeho prvej výpravy Don Quijote bol vzdelaný človek, bol majetný, no jeho vášeň k čítaniu hrdinských románov ho pripravila o rozum
- jeho fantázia ho pustila až za hranice reality, kedy už hlavný hrdina nevedel rozlíšiť čo je skutočnosť a čo sa mu len zdá, z neustáleho čítania rytierskych románov sa rozhodol, že sa stane rytierom
- zaobstaral si koňa, hrdzavé brnenie spolu so zbrojnošom, prostým a prefikaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádzal na somárovi
- autor dáva do pritikladu svet ideálov (Don Quijote) a svet rozumu (Sancho Panza) - zdravý sedliacky rozum
- v závere románu sa Donovi Quijotovi vráti rozum a v závete odkáže celý majet svojej neteri pod podmienkou, že sa nevydá za človeka, ktorý číta rytierske romány
- prvý moderný román, v ktorom autor zobrazuje reakcie rudi na konanie pomäteného človeka, vzájomné pôsobenie ideálov a reality - zmúdrenie Dona Quijoteho a jeho zušľachtujúci vplyv na prakticky zmýšľajúceho sluhu Sancha Panzu
- presvedčenie autora, Že ľudí nemáme hodnotiť podla spoločenskej vrstvy, do ktorej patria, ale podľa ich mravných kvalít
- kritika Španielska, ktoré autor zobrazil ako bigotne katolícke a stredoveké
Historická pieseň
Historická pieseň je zvláštnosť slovenskej literatúry - významné historické udalosti v období renesancie sa nespracúvali v neveršovanej epike, ale vo veršovanej podobe.
Základnou funkciou historickej piesne bola, podobne ako pri kronike, informácia o dobovej udalosti (šírená najmä ústne) - napr. o bitke proti Turkom, o uväznení Alžbety B
átoriovej na Čachtickom hrade..., ale nájdeme v nej aj historické súvislosti a príčiny udalostí.
Väčšina historických piesní zachovaných v súkromných zbierkach sa zaraďuje do ľudovej slovesnosti. Takmer všetky majú anonymného autora a zachovali sa z neskorších odpisov.
K umelecky najprepracovanejším historickým piesňam patrí Písně... o Modrom Kameni, Divíně a Zvolené, napísaná slovakizovanou češtinou. Prekvapuje aj tým, že v nej
chýbajú najbežnejšie výrazové prostriedky ľudovej poézie (napr. opakovacie figúry, zdrobneniny, paralela so stavom v prírode a pod.). Pozornosť upriamuje predovšetkým na
príbeh a „víťaza". Z formy básne je zrejmé, že bola určená na prednes a čítanie.