Starovek (3500 pred Kr. - 5 stor. po Kr.)

V staroveku dostala písaná literatúra svoj názov (z lat. littera - písmeno). Na počiatku tohto obdobia boli len dve formy umenia: expresívne umenie (zahŕňalo zárodky poézie, hudby, tanca) konštruktívne umenie (súhrn architektúry, sochárstva a maliarstva). Poézia bola sprevádzaná hrou na jednoduché hudobné nástroje. Slovo sprevádzané hudbou a tancom zaznievalo na počiatku ľudskej civilizácie počas náboženských pohanských obradov, zaklínaní či čarovaní, neskôr chodili interpreti a autori v jednej osobe po krajine a recitovali dávne príbehy ľudstva, kmeňov a neskoršie národov. Z najstarších pisaných literárnych pamiatok je zrejmé, že autori rozoznávali tri základné literárne druhy: epiku, lyriku a drámu.

Sumerská literatúra (4. tisícročie pred Kr.)

Jednou z najstarších starovekých literatúr je sumerská literatúra. Sumeri sú prvým historicky známym kmeňom. Ich civilizácia a kultúra vznikli v Mezopotámii - krajine medzi riekami Eufrat a Tigris (jadro dnešného Iraku). Veda považuje Mezopotámiu za kolísku civilizácie a Biblia za „pozemský raj". Vznikli tu slávne mestá Akkad, Babylon, Ur, Lagaš, Uruk... a postupne sa vystriedali ríše: akkadská, babylonská, asýrska. Znaky sumerskej literatúry:

  • polyteizmus - viera v mnohobožstvo
  • podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti
  • polobohovia - potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak
  • túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť
  • symbolika postáv a predmetov - napr. sekera, košeľa, rastlina nesmrteľnosti, býk...
  • spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Hebrejská literatúra (od 12. stor. pred Kr.)

Hebrejská literatúra je najmladšou z literatúr Blízkeho východu. Jej kľúčovým dielom je Biblia. Biblia je predovšetkým súhrn spisov židovského a kresťanského náboženstva, je kódexom židovskej a kresťanskej filozofie, morálky, ale je tiež jedinečným literárnym dielom. Jej poznanie patrí k všeobecnej vzdelanosti. Biblia sa skladá z textov z obdobia asi od roku 1300 pred Kr. až po 2. stor. po Kr. Spisy sú svojou povahou veľmi rozdielne a väčšina z nich prešla v priebehu storočí mnohými úpravami a novými interpretáciami. Odhaduje sa, že bola vydaná vo vyše 2 000 jazykoch, ktorými hovorí 80 % obyvateľov sveta. Biblia bola na našom území po prvýkrát preložená pre veriacich a cirkvi na Veľkej Morave do staroslovienčiny. Vďaka rozšíreniu kresťanstva do Európy ovplyvnila Biblia európsku literatúru a umenie najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najväčší vplyv mala na stredovekú literatúru a barokovú literatúru. Myšlienkový svet Biblie, jej metaforické, alegorické a tematické postupy dodnes ovplyvňujú duchovný a umelecký (aj literárny) vývoj. Znaky hebrejskej literatúry:

  • monoteizmus - viera v jedného Boha
  • odklon od kultu tela ku kultu duše
  • život na zemi ako príprava na posmrtný život, nadzmyslovosť
  • spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Antická literatúra

Antická literatúra je novodobé označenie pre starovekú grécku (8. stor. pred Kr. - 5. stor. po Kr.) a starovekú rímsku(3. stor. pred Kr. - 5. stor. po Kr.) literatúru. V tomto období boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali a dodnes ovplyvňujú európsku literatúru. Takmer každé literárne obdobie nadväzovalo na antickú literatúru alebo ju popieralo. Znalosti z antickej literatúry patria dnes k všeobecnému vzdelaniu, k základnej vedomostnej výbave každého kultúrneho človeka. V gréckej literatúre vznikli najznámejšie a najstaršie zachované európske literárne pamiatky, sformovala sa väčšina literárnych žánrov a umeleckých výrazových prostriedkov, prvýkrát boli aj opísané a definované (Aristoteles: Poetika, Rétorika). Rímska literatúra nadviazala na grécku vzdelanosť a obohatila európsku literatúru napr. o hrdinský epos (Vergílius) a komédie (Plautus). Znaky antickej literatúry:

  • polyteizmus - viera v mnohobožstvo
  • podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti
  • polobohovia - potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak
  • premena človeka na boha
  • osudová neodvratnosť
  • harmónia telesnej a duševnej krásy
  • spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela