Slovná zásoba
Základné vlastnosti slovnej zásoby
- rozsiahlosť - nespočetné množstvo slov sa ani nedá slovníkovo zachytiť
- otvorenosť - prijímanie nových slov a vypadávanie zastaraných slov
- dynamickosť - prijímanie nových slov a ich zapájanie do lexikálneho systému
- multištruktúrnosť - vytváranie vzťahov slova s inými slovami, napr. slovotvorné, synonymické, antonymické vzťahy
Časti slovnej zásoby
- jadro - centerum slovnej zásoby - tvoria ho slová, ktoré vymenúvajú základné javy ovplyvňujúce život človeka. Sú tam najpoužívanejšie slová (a, veľký), najstaršie slová (matka, tri), základové, neodvodené slová (jesť, voda), od ktorých možno tvoriť odvodené slová, domáce alebo zdomácnené slová (noha, škola), nacionálne a neutrálne slová / bez citového a štylistického príznaku (hovoriť). Centrum slovnej zásoby je relatívne stále, mení sa oveľa pomalšie ako periférna časť slovnej zásoby
- okraj - periférna časť slovnej zásoby - je veľmi variabilná, pohyblivá, slová do nej vstupujú alebo z nej vypadávajú. Slová z periférnej časti používa menšia časť používatelov jazyka, používajú sa menej často než slová z jadra slovnej zásoby, sú príznakové. Nachádzajú sa tam napr. archaizmy (jazykospyt), historizmy (dereš), neologizmy (smartfón), odborné slová (termíny - koník lúčny), cudzie slová (teritórium), básnické slová (lkat), slová s citovým príznakom (mamka), vlastné mená (Timea), odvodené slová (ľadový). Sú menej frekventované ako slová z jadra slovnej zásoby, ale vo svojom jazykovom štýle sa používajú často
Druhy slovnej zásoby
- aktívna - súhrn všetkých slov, ktorým jednotlivec rozumie a ktoré v bežnej komunikácii využíva
- pasívna - súhrn všetkých slov, ktorým jednotlivec rozumie, ale vzhľadom na odborné alebo iné zameranie ich v komunikácii nepoužíva
Systém slovnej zásoby
Slovnú zásobu (už existujúce slová a slovné spojenia) využívajú účastníci verbálnej komunikácie ako komunikačný prostriedok, aby pomocou nej pomenúvali veci okolo seba,
vyjadrovali svoj vzťah k predmetom reálneho sveta, aby efektívne komunikovali v pozícii autora či prijímatela. Zároveň používatelia jazyka vytvárajú aj nové slová.
Slovná zásoba, ako aj jazyk všeobecne, ovplyvňuje naše myslenie a je prostriedkom nášho myslenia, vnímania a správania sa (napr. existenciu slova ponáhlať sa
podmienila potreba spresniť jav rýchlo kráčajúceho človeka, inak by postačilo aj slovo íst). Náš obraz o svete sa formuje aj prostredníctvom jazyka.
Prijímateľ ako aktívny účastník komunikácie interpretuje text po svojom. Jeho pochopenie významu slov a interpretácia textu zavisí napr. od hĺbky poznania jazyka,
skúseností, prostredia, v ktorom žije, od stupňa vzdelania a pod. Musí rozlíšiť nielen funkciu textu, ale aj rozpoznať napr. slovnú hru, iróniu, metaforu - nemôže
chápať každé slovo v jeho základnom význame. Vníma ho v kontexte a zároveň ho ovplyvňujú aj isté očakávania, ktoré má od konkrétnej komunikácie.
Slová v slovnej zásobe môžeme usporiadať podľa viacerých hľadísk:
- štylistického príznaku
- spisovnosti
- časového príznaku
- citového príznaku
- pôvodu
Slová podľa štylistického príznaku
| štylisticky príznakové slová | hovorový štýl | hovorové slová - vodičák, presilovka... |
|---|---|---|
| profesionalizmy - používajú ich ľudia s rovnakým povolaním, napr. hasák (rúrkové kliešte)... | ||
| náučný štýl | odborné slová / termíny
|
|
| umelecký štýl | knižné slová - bázlivý, činiť... | |
| poetizmy / básnické slová - bázlivý, činiť... | ||
| príležitostné slová / okazionalizmy - paláska, špatnokrásny... | ||
| biblizmy - farizej, manna... | ||
| administratívny štýl | kancelarizmy - platca, predlatné... | |
| termíny - vyhláška, príjemca... | ||
| publicistický štýl | publicizmy / žurnalizmy - politikum, brexit... | |
| odborné slová / termíny - dementi, komuniké... | ||
| knižné slová - progres, manipulátor... | ||
| štylisticky nepríznakové slová | všetky jazykové štýly | neutrálne slová - otec, voda... |
Slová podľa spisovnosti
| spisovné slová | zemiaky, učiteľ... |
| umelecký štýl | dialektizmy / nárečové slová - zemáky, krumple... |
| slangové slová - oblbovák, slepák... | |
| argotové slová - jazyk spodiny, napr. tráva, fet, fízel... |
Slová podľa citového príznaku
| slová s citovým zafarbením | expresíve slová | s kladným citovým príznakom | zdrobneniny - rúčka, nožička... |
|---|---|---|---|
| rodinné slová - mamka, Janíčko... | |||
| detské slová - papať, maco... | |||
| zjemňujúce výrazy - prihol sa (opil sa), odišiel (zomrel)... | |||
| so záporným citovým príznakom | hanlivé slová - frňák (nos), laba (o nohe človeka)... | ||
| nadávky - mamľas, teľa... | |||
| slová so zveličujúcim významom - nosisko, kusisko... | |||
| vulgarizmy - oslopaný, nažrať sa (o človeku)... | |||
| slová bez citového zafarbenia | nocionálne slová | ruka, Ján, medveď... | |
Slová podľa pôvodu
| domáce slová | dvere, voda... |
| zdomácnené / prevzaté slová - škola, omša... | |
| cudzie slová | pravopisne neznáme slová - pizza, laser... |
| rozlične adaptované slová - softvér, víkend... | |
| internacionalizmy / medzinárodné slová - parabola, geografia... |
Slová podľa časového príznaku
| historizmy - predmet, ktorý slovo pomenúva, zanikol | groš, pionier... |
| archaizmy - pomenovaný pred ešte existuje, no má iný názov | temnica - väzenie, biednik - úbožiak... |
| zastarané slová - pomenovaný pred ešte existuje, no má iný názov, ale malá časť ľudí ešte používa starý výraz | zomrelý - mŕtvy, rínok - námestie... |
| neologizmy - nové slová, ktoré pomenúvajú nové raálie, činnosti, javy... |
|