Staroveká epika

Báj / mýtus

  • epický, pôvodne neveršovaný žáner, odráža sa v ňom primitívny názor človeka na svet
  • prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti
  • človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom
  • bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom

Epos

Myty sú dôležitým prameňom, s ktorým pracuje jeden z najstarších literárnych žánrov - epos. Je to rozsiahly literárny útvar epickej poézie, v antickej literatúre zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém). Rozsiahla epická skladba epos spracúva velké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami, rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca. Má hlavnú dejovú líniu a epizódne / vedľajšie dejové línie s mnohými postavami. Dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku diela. Tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov, rozvinuté prirovnania, stále prívlastky a rôzne formy opakovania. Kompozícia:

  • propozícia - úvod, autor vždy stručne zhrnie obsah diela
  • invokácia - vzývanie múz, autor vyzýva múzi, aby mu pomohli pravdivo napísť príbeh
  • in medias res - dej, "v strede veci"

Podobenstvo

Je to krátky epický útvar, v Biblii ho nájdeme v názve asi 30 príbehov. Ich autorstvo pripisujú evanjeliá Ježišovi (napr. Podobenstvo o rozsievačovi, Podobenstvo o robotníkoch na vinici). Najčastejšie pod podobenstvom rozumieme príbeh z reálneho života podaný formou metafory, ktorý má hlbší zmysel, než sa na prvý pohľad zdá.

Bájka

Najčastejšie v nej vystupujú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ustálených vlastností (napr. líška býva prešibaná a falošná). Bájka vyslovuje mravné poučenie, vysmieva sa zlu. Poučenie vyplýva bud z príbehu, alebo je formulované / jasne vyslovené na konci bájky. Bájka využíva mnohé umelecké jazykové prostriedky, najvýraznejšie / najfrekventovanejšie sú napr. nepriame pomenovanie a personifikácia. Starovekú bájku na majstrovskú úroveň vypracoval grécky bájkar Ezop (6. stor. pred Kr.). Bájka obsahuje elementárne časti textu, ktoré majú svoj vlastný význam - motívy.

Anekdota

Anekdota je krátky pribeh o nejakej skutočnej alebo vymyslenej udalosti zo života známej osobnosti, ktorý má neočakávaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením. Jej znakmi sú krátky rozsah, duchaplnusť a pointa. V súčasnosti sa stiera rozdiel medzi významami slov anekdota a vtip.