Obohacovanie slovnej zásoby

Zmeny v slovnej zásobe nastávajú nielen pohybom slov medzi jej centrom a periférnou vrstvou, ale aj tvorením nových slov, skracovaním slov, tvorením viacslovných pomenovaní, tvorením nepriamych / obrazných pomenovaní a preberaním slov z cudzích jazykov. Tvorením slov sa zaoberá jazykovedná disciplína slovotvorba, ktorá je súčasťou lexikológie.

1. Tvorenie slov

a) Odvodzovanie slov

Jedným zo znakov slov z jadra slovnej zásoby je to, že možno od nich tvoriť nové slová - existujú teda základové slová (matka, drevo, škola). Poznáme dva slovotvorné postupy odvodzovanie a skladanie. Pri tvorení slov vznikajú nové lexikálne významy slov, napr. zo slova škola (pomenovanie budovy alebo inštitúcie) vytvoríme odvodzovaním slovo škol-ník (pomenovanie zamestnania muža). Slovo vytvorené odvodzovaním je odvodené slovo a má nový lexikálny význam. Každé odvodené slovo sa skladá z dvoch častí. Slovotvorná štruktúra slova pri odvodzovaní je teda dvojčlenná, túto štruktúru slova tvorí:

Slovotvorný základ - časť pôvodného základového slova, ktoré je nositeľom lexikálneho významu. V niektorých odvodenách sloách sa nachádza viazaný slovotvorný základ: základové slovo dnes už nepoznáme alebo zaniklo a bez predpony neexistuje (napr. do-tknúť, po-tknúť...)
Slovotvorný formant - časť, ktorá obmieňa lexikálny význam slova. Môže ním byť slovotvorná predpona (pra-, pred-, za-...) aj slovotvorná prípona (-ár, -áreň, -teľ...). Existuje aj kombinovaný slovotvorný formant, v slove je slovotvorná predpona aj prípona. Slovotvorné formanty sa môžu postupne navrstvovať (napr. naj-ne-u-ver-i-teľ-n-ejší).

Odvodené slová vznikajú aj prechodom k inému slovnému druhu:

bezpríponové odvodzovanie - vyletieť (sloveso) --> výlet (podstatné meno)
pomocou prípony - starý (prídavné meno) --> staroba (podstatné meno)
pomocou predložkových tvarov - pri tom (zámeno) --> pritom (príslovka)
pridanie zvratného zámena - pískať --> pískať si (zmena slovesa na zvaratné sloveso)

b) Skladanie slov

Skladanie slov je slovotvorný postup, pri ktorom sa spoja vždy najmenej dva slovotvorné základy (autoškola, cin-cin, akoby, česko-slovensko-maďarský, päťdesiatpät) a vytvoria slovo s novým lexikálnym významom. Slovotvorné základy slov sa spoja pomocou spájacej samohlásky, napr. bledý + modrý bled-o-modrý = bledomodrý, alebo bez spájacej samohlásky, napr. sto + prvý stoprvý.

Z pravopisu zložených slov:

ak má zložené prídavné meno v základoch napr. dve farby (červený a biely = červeno-biely) dva národy (nemecký a ruský = nemecko-rusky) píše sa so spojovníkom (na rozdiel od bledozelený - jedna farba, lužickosrbský - jeden národ Lužický Srbi)
ak chceme vyjadriť jednotnosť, kompaktnosť dvoch vlastností, píšeme zložené prídavné meno bez spojovníka (gréckorímsky zápas, lyrickoepická skladba)
zložené zámená sa skloňujú podľa príslušných skloňovacích vzorov (takýto človek, takíto ľudia, akýsi človek. akísi Tudia - vzor pekný)
zložené číslovky typu tisíckrát, výnimkou z krátenia
nesklonné číslovky píšeme spolu: sedemdesiattri rokov, dvetisícpäťstodvadsaťtri žiakov (alebo dvetisíc päťsto dvadsaťtri žiakov), ak sa zložené číslovky skloňujú, píšeme v G. D. A. L. I osobitne desiatky a jednotky
keď nahradíme číslovku číslicou, slovo zostane a preto musíme medzi ne napísať spojovník: 3-krát, 2-ročný
príslovky píšeme väčšinou dovedna (sčasti, nadránom), so spojovníkom píšeme zdvojené príslovky (tak-tak, už-už) a príslovky skladajúce sa z antoným (dnes-zajtra, voľky-nevoľky)
príslovky označujúce farbu a tie, ktoré označujú, od akého veku alebo od akého vzrastu sa dej koná, píšeme osobitne i dovedna (do biela / dobiela, od mlada / odmlada)
väčšinu častíc píšeme dovedna (takisto, ktovie, zmeravené)
častice utvorené z dvoch rovnakých slov (len-len) píšeme ako zložené slovo so spojovníkom, niektoré viacslovné častice i osobitne: čo i len, a len, priam tak
dovedna sa píšu spojky, ktoré vznikli z predložkových zámen alebo spojky s časticou -by (medzitým, preto, žeby)
spojku akoby píšeme dovedna, ak dá sa nahradiť spojkou ako keby (Vyzerá, akoby nejedával. / Vyzerá, ako keby nejedával. Ale: Rozmýšľa, ako by sa čo najlepšie odvďačila.)
zložené citoslovcia nemajú ustálený pravopis (hi-hi-hi! hihihi!)
pri skladaní slov vznikajú aj zložené slová, v ktorých sa vyskytujú dve dlhé slabiky nasledujúce po sebe (napr. šéftréner, tisícnásobný, stýkrát)

c) Skracovanie slov

Pri skracovaní slov nevytvárame nový lexikálny význam slova, význam skratky je rovnaký ako vo východiskovom slove alebo slovnom spojení. Zredukujeme len počet písmen, napr. zo slova zostane jedno písmeno (h), skupina prvých písmen (hod), prvé a posledné písmeno (fa - firma, Dr.), iniciály všetkých slov v slovnom spojení (SND), či skupina písmen z každého slova v slovnom spojení (Slovnaft). Skracovanie je dôsledkom ekonomizácie (zostručnenia) textu hlavne v písaných prejavoch administratívnej a odbornej komunikácie, ale nachádzame ho aj v bežnej komunikácii (chodím do práce MHD, učí na SOŠ).

Z pravopisu skrátených slov:

grafické (textové) skratky píšeme s malým písmenom s bodkou na konci: č. / čís., t. j., s. (strana, aj str.), veľmi vzácne sú z východiskového slovného spojenia ponechané len samohlásky (a iné --> ai.), vedecko-pedagogické tituly píšeme malým písmenom pred menom: doc., prof.
v iniciálových skratkách (názvy inštitúcii, štátov) píšeme každé prvé písmeno (iniciálu) velké, bez bodky na konci: DÚ (daňový úrad), NR SR (Národná rada Slovenskej republiky), ak by inštitúcie mali mať rovnakú skratku, pridá sa ďalšie (malé) písmeno: SPŠS (stredná priemyselná škola strojnícka) a SPŠSt (stredná priemyselná škola stavebná)
iniciálové skratkové slová (pri výslovnosti ich nehláskujeme ako iniciálové skratky) skloňujeme podľa príslušných vzorov, píšu sa veľkými písmenami (NAPANT/NAPANT-u) alebo prvé písmeno je veľké (SĽUK / SĽUK-u / Sľuk / Sľuku, Slovnaft - Slovenská nafta)
neiniciálové skratkové slová / skratkové slová píšeme s malým písmenom, niektoré sa skloňujú, iné sú nesklonné (deko, detox, bus)
v chemických značkách píšeme prvé písmeno velké, bez bodky na konci (O, Cu, H)
menové jednotky píšeme rovnako (KČ = Koruna Česká), ale v oficiálnych kurzových listoch rešpektujeme európske požiadavky na značky menových jednotiek: EUR (euro), CZK (Česká koruna)
v značkách meracích jednotiek píšeme velké písmeno, len ak je to skratka vlastného mena objaviteľa, bodku na konci nepíšeme: m, cm, kW (kilowat), dB (decibel)

2. Tvorenie viacslovných pomenovaní

Tvorením viacslovných pomenovaní vznikajú združené pomenovania (ustálené slovné spojenia s nepreneseným významom) a frazeologizmy (ustálené slovné spojenia s preneseným významom). Tvorením združených pomenovaní sa zaoberá lexikológia. Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá frazeologickými jednotkami, sa nazýva frazeológia.

Združené pomenovania sú neexpresívne viacslovné pomenovania:

termíny - lúľkovec zlomocný, hlava valca, prisudzovací sklad
vlastné mená - Spišský hrad, Nové Mesto nad Váhom
viacslovné pomenovania bez štylistického príznaku odbornosti (netermíny) - stužková slávnosť, biela káva

Združené pomenovania sa skladajú z viacerých slov, ale pomenúvajú len jeden predmet. V texte sú premiestniteľné ako jeden celok. Medzi časti združeného pomenovania nemožno vložiť iné slovo ani meniť ich slovosled či slovný tvar. Združené pomenovania sú ustálené lexikálne jednotky - netvoríme ich vždy nanovo počas komunikácie. Mnohé zo združených pomenovaní kvôli úspornosti meníme na jednoslovné pomenovania (napr. stužková slávnosť - stužková). Vo viacslovných názvoch jedinečných inštitúcií je začiatočné písmeno prvého slova velké (napr. Slovenské národné divadlo). Ak sa nachádza na dalŠej pozícii vlastné meno, začiatočné písmeno druhého názvu je tiež veľké (napr. Národná rada Slovenskej republiky - názov jedinečnej inštitúcie obsahuje aj názov nášho štátu).

Frazeologizmi

Frazeologizmy / frazeologické jednotky (frazémy) sú ustálené, významovo celistvé spojenia dvoch alebo viacerých slov alebo vetné konštrukcie. Frazeologizmy podobne ako jednoslovné pomenovania sú súčasťou slovnej zásoby národného jazyka ako hotové, ustálené lexikálne jednotky. Majú nasledujúce vlastnosti:

viacslovnosť - najmenej dve slová alebo tvary: predložka + slovo
ustálenosť formy - vo frazeologickej jednotke nemôžeme svojvoľne zameniť slovo, vymeniť zastarané slovo za slovo bez časového príznaku, zmeniť tvar slova, aj ked už gramatický tvar nezodpovedá súčasnému spisovnému jazyku, zmeniť slovosled alebo zmeniť vetu doplnením chýbajúcej časti vetného člena
obraznosť - frazeologizmy sú lexikálne jednotky s preneseným významom, sú to obrazné pomenovania, a preto nepochopíme ich význam, ak si budeme všímat len základný význam jednotlivých slov - frazeologizmus má význam ako celok

Pôvod frazeologizmov:

ľudové
- porekadlo - komentuje poznatok, čin alebo pripomenie skúsenosť v konkrétnej situácii (padla kosa na kameň, Aká matka, taká Katka.)
- príslovie - vychováva, poúča konkrétneho človeka na základe skúseností (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.)
- pranostika - zhŕňa stáročné skúsenosti ľudí s počasím, s ročnými obdobiami alebo so zdravím (Matej lady láme. V marci umierajú starci.)
- prirovnanie - zintenzívni názornosť alebo expresívnosť jazykového prejavu, uskutočňuje sa pomocou spojok: ako, sťa, jak, ani, než, akoby, sťaby (čierny ako žúžol, čuší ako voš pod chrastou, behá ako divý)

intelektuálne - frazeologizmy, ktoré sú často spoločné pre mnohé európske jazyky, napr. kocky sú hodené, bojuje proti veterným mlynom. Pochádzajú napr. z:
- starovekej mytológie - Ariadnina niť, trójsky kôň, stojí ako soľný stĺp, Tantalove muky
- Biblie - judášsky groš, niesť svoj kríž, posledná večera, sodoma a gomora
- umeleckej literatúry - byť či nebyť, bojovať proti veterným mlynom, zločin a trest, silný ako Valibuk
- histórie - kocky sú hodené, prekročiť rubikon, Pyrrhovo víťazstvo, objavili Ameriku

3. Pretváranie pomenovaní: univerbizácia a multiverbalizácia

univerbizácia - proces tvorenia jednoslovných pomenovaní, pri ktorom z viacslovného pomenovania (najčastejšie dvojslovného) vznikne jednoslovné pomenovanie (triedny učiteľ - triedny). Univerbizácia ekonomizuje text v bežnej komunikácii (absťák, kreditka, národné, zimák, vstupné...). Univerbizácia robí text stručnejším, dynamickejším. Je veľmi frekventovaným javom v hovorovom Štýle, signalizuje neoficiálne, zväčša ústne jazykové prejavy. Často sa nachádza aj v pásme reči postáv v umeleckej literatúre

multiverbalizácia - proces tvorenia viacslovných pomenovaní, pri ktorom sa viacerými slovami pomenúva činnosť, ktorá bola pôvodne nazvaná jednoslovným pomenovaním (opraviť --> vykonať opravu, zaujímavo --> zaujímavým spôsobom, v súčasnosti --> v súčasnej dobe). Multiverbizáciu využívame v odbornej, publicistickej a v administratívnej komunikačnej sfére. Signalizuje oficiálny, hlavne písaný text.

4. Tvorenie nepriamych / obrazných pomenovaní

V obrazných pomenovaniach sa uchováva historická skúsenosť viacerých generácií, a preto sú mnohé z nich súčasťou národného dedičstva. Okrem lexikológie nepriame / obrazné pomenovania skúma literárnovedná disciplína - teória literatúry.

metafora - nepriame pomenovanie, nahrádzanie slova slovom iného druhu: vzniká zámenou jedného slova / slovného spojenia iným slovom / slovným spojením na princípe podobnosti javov, predmetov (napr. hviezda - celebrita, žeriav - stroj, oko - oko na sieti). Ak vytvárame metaforu, prepožičiavame predmetu iné pomenovanie, pretože vnímame podobnosť medzi tým, čo slovo už pomenúva, a tým, čo chceme nazvať. Metafora však nielen krášli text, ale aj napr. pomenúva alebo objasňuje (hlavička písomnosti, hlava štátu, hĺbková štruktúra), hodnotí a vyjadruje postoj (predal sa - napr. zradil stranu, má mäkkú povahu, To prasa!), zovšobecňuje (hyeny - pomenovanie zištných politikov) ap. Treba si uvedomiť, že tvorca metafory ju môže vnímať inak ako jej prijímatel / interpret. Podľa používania v komunikácii sa vydeľuje:
- lexikalizovaná metafora - ide o už zaužívanú metaforu, na ktorej obraznosť sme si už zvykli (koleno na nohe a koleno na odpadovej rúre), a vnímame viac opisnú či pomenovaciu schopnost (napr. v odbornom názve hlava valca, hlava zákona, myš počítača). Lexikalizovaná metafora sa vyskytuje vo všetkých jazykových štýloch, je častá aj v náučnom štýle
- aktualizovaná metafora - ide o originálnu (básnickú) metaforu, ktorá je založená na predstavivosti, na asociácii (vietor sa šmýkal, v poslednom lúči starootcovská horela rola), je veľmi častá v umeleckom štýle, ale aj v rečníckom a v publicistickom štýle. Okrem umeleckých textov ju nájdeme často v reklame, v politickej rétorike, ale aj v bežnej komunikácii

personifikácia - je druhom metafory, za personifikáciu považujeme prípad, keď neživá vec vykonáva činnosť ľudskej bytosti (napr. zem spieva, les hovorí). Neživej veci (téme) sa pripisuje čast vlastností (báza) živej bytosti (figúra)

metonymia - prenesenie významu z východiskového slova na cielové slovo na základe vecnej alebo logickej súvislosti (napr. dedina povstala - nie obec, ale ľudia bývajúci v nej). Je prostriedkom úspornosti / ekonomizácie textu - „vystrihne" z vety len to najnutnejšie. Pri metafore je dôležitá podobnost a pri metonymii sú dôležité časové, priestorové, príčinné súvislosti dvoch predmetov:
- autor - dielo - číta Hviezdoslava = jeho dielo
- celok - časť - zašiť rukáv = dieru na rukáve, nie celý rukáv
- priestor - obyvateľ / majiteľ - Slovensko nezaspalo = obyvatelia Slovenska nezaspali
- činnosť - nástroj - živí sa jazykom = je tlmočník
- činnosť - výsledok činnosti - spôsobila to tlač = je výsledkom činnosti tlačenie
- nádoba - obsah - vypil celý pohár = vypil len obsah pohára
- materiál - výrobok - chodí v hodvábe = v šatách z hodvábu

čast za celok - moja noha tam viac nevkročí = nielen noha, ale celá osoba
celku za časť - Bratislava sa teší. = nie celá Bratislava, len viacero jej obyvaterov sa teší
singuláru za plurál - tam sa na žiaka kladú veľké nároky = na všetkých žiakov sa tam kladú veľké nároky

5. Preberanie slov

Po celý čas vývoja nášho jazyka trvá proces preberania slov z iných jazykov. Kým sme si v minulosti rozširovali slovnú zásobu národného jazyka predovšetkým slovami z latinčiny (vírus), gréčtiny (škola) či nemčiny (kráľ) a zo slovanských jazykov, v súčasnosti sa slovenčina ako iné európske jazyky internacionalizuje, preberá cudzie slová hlavne z angličtiny. Prispôsobenie písania slovenskému pravopisu netrvá rovnako dlho a nemá rovnaký výsledok. Slová sa po čase prispôsobia úplne, niektoré sa aj po dlhšom čase prispôsobia len čiastočne alebo sa neprispôsobia vôbec alebo sa používa dvojtvar (tínedžer / teenager). Pôvod slov v národnom jazyku skúma jazykovedná disciplína etymológia (veda o pôvode slov). Jedným z prvých vedcov, ktorí sa zamýšrali nad pôvodom slov v slovenčine, bol Matej Bel a Anton Bernolák. Slovenčina preberá slová z cudzích jazykov hlavne z týchto dôvodov:

chýba domáci výraz - nestihli sme ho vytvoriť (snoubord, klonovať)
domáci výraz je dlhší, náročnejší na výslovnosť - programové vybavenie počítača = softvér, podporovateľ = sponzor
potreba internacionálneho odborného slova - napr. v profesionálnom prostredí (aorta namiesto srdcovnica)
prestížnosť cudzieho výrazu - supermarket, šou, párty, imidž, selfie