Slovenská romantická literatúra

Bol ovplyvnený viacerými udalosťami:
  • útlak Maďarska (národnostný) a Rakúska (hospodársky)
  • 1829 - Spoločnosť čeko-slovenská - študentský samovzdelávací spolok, riešili národnostné a politické otázky, zanikol v roku 1837
  • 24.4.1836 - výchadzka na Devín -štúrovci prijali slovanské mená
  • 1843 - uzákonenie sloveského jazyku v hlbokom - Štúr, Hurban a Hodža
  • 1844 - 1. kniha v štúrovčine - almanach Nitra

  • literatúra je obsahom aj formou národnostná
  • prevažuje lyrická tvorba
  • vznikajú nové žánre - ponášky na ľudové piesne a balady
  • používajú historcké témy - obdobie Veľkej Moravy, protitutercká a jánošikovská tematika
  • kládli dôraz na city, individualizmus, intuíciu, vášeň, fantáziu..., objavujú sa kontrasty, synkretizmus, sylabický vešový systém
Významní predsatvitelia: Ľudovít Štúr, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto...

Sylabický veršový systém

Verš založený na rovnakom počte slabík vo verši. Na vytváraní rytmu sa zúčastňujú:

  • rovnaký počet slabík vo verši
  • združený rým
  • intonačná prestávka
  • rytmicko-syntaktický paralelizmus


Samo Chalupka

  • najstarší štúrovec
  • brat Jana Chalupku
  • evanjelický kňaz
  • spoluzakladateľ Spoločnosti česko-sloveskej
  • bojoval v Poľsku za jeho oslobodenie od Ruska
  • bol ovlyvnený ľudovou slovesnosťou
  • tvorba: básnická zbierka Spevy
    • kratšie básne
      • Jánošíkovská tematika - Junák, Kráľohoľská
      • protiturecká tematika - Branko, Turčín Poničan
    • dlhšie básne - Mor ho!

     Mor ho!

  • je to hrdinská epická báseň
  • nemá reálny historický podklad, spočíva vo vyzdvihnutí spravoslivosti a odhodlaní bojovať za slobodu aj za cenu vlastného života
  • autor poukazuje na minulosť Slovanou a ich charakter
  • hrdina je kolektívny - Slovania
  • pokrik "Mor ho!" sa stal výzvou do boja počas SNP
Dej:
K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.

Protiklady:
Slovania Rimania
odhodlaní chamtiví
štedrí pyšní
úctiví k tradíciam bezohľadní
pracovití namyslení
mierumilovní dobyvační
skromní panpvační
pohostinní
hrdí



Andrej Sládkovič

  • vlastným menom Andrej Braxatoris
  • básnik životného kladu a optimizmu
  • pochádzal z početnej rodiny
  • na štúdium si zarábal súkromnými hodinymi, učil aj v rodine Pišlových, kde sa zaľúbil do Maríny (Mária)
  • študoval v Halle v Nemecku
  • básnická tvorba:
    • Marína - básnická skladba
    • Detvan - lyricko-epická skladba

     Marína

  • podnetom sa stala láska k Márii Pišlovej
  • má dve časti:
    • 1. časť - lyricko–epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
    • 2. časť - reflexívno–symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter
  • autor využíva v básnickej skladbe viacero tém
    • Krása - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny, autor je opojený krásou a stelesnenie nachádza v dievčine
    • Láska - Sládkovič v Maríne vykreslil v 41. slohe jedno z najoriginálnejších vyznaní lásky v literatúre. Láska dvoch mladých ľudí v Maríne nenašla naplnenie, lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo. Moderne vyznieva obžaloba spoločnosti, v ktorej dievčina nemôže byť paňou svojho srdca a stať sa ženou muža, ktorého miluje. Ich láska bola z tohto sveta, preto nebola večná. No ušľachtilo básnik ďakuje za jej cit
    • Slovensko - autor má vrúcny vzťah k Tatrám, Sitnu a Hronu. Jeho láska Marína sa mení na vidinu – vílu. Ich láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky. Uvedomuje si však, že jeho rozchod so ženou, ktorú ľúbi, neznamená koniec jeho povinnosti voči národu. Sládkovič v závere vyvyšuje lásku k pozemskému životu a rodnému kraju nad nadpozemskú blaženosť po boku víly Maríny. Spoznáva, že život je nekonečná premena a to mu vlieva novú silu a nádej. Pokúša sa nájsť princíp, ktorý by trvalejšie a hlbšie osvetľoval zmysel života pred prchavým ľúbostným citom. Nachádza ho v mladosti
    • Mladosť - mladosť nevníma ako fyzický vek, ale ako stav ducha, živú túžbu, zmeniť skutočnosť a uskutočniť svoje túžby a ideály. Toto je revolučné jadro Sládkovičovej filozofie života. Z tohto hľadiska odoláva volaniu víly Maríny, ktorá ho stále vábi do vĺn Hrona a večnosti. Premáha nával žiaľu, víťazí v ňom vôľa a povinnosť k životu


     Detvan

Hlavné postavy:
  • Martin Hudcovie - hrdý, sebavedomý, spravodlivý, čestný, švárny, verný kráľovi
  • Elena - skromná, smelá, veselá, verná
  • Kráľ Matiáš - (Matej Korvín) - múdry, vľúdny, spravodlivý

Miesto deja: Detva, Poľana, hory Vígľaša

Čas deja: obdobie vlády kráľa Mateja, 15. storočie

Hlavná myšlienka: Príbeh Martina a Eleny, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu. Presvedčenie o jeho schopnostiach a viera v jeho lepšiu budúcnosť.

Spevy:
l. spev: MARTIN: Keď sa Martin prechádzal Poľanou, uvidel bežať zajaca, ktorého prenasledoval sokol. Martin sokola zabil. Keďže bol unavený sadol si na skalu a hral na fujaru. Neskôr zaspal v spoľahnutí na psa Belka. Snívalo sa mu, že čoskoro pôjde na vojnu. Zobudil sa na štekot Belka a išiel ďalej Poľanou. Uvidel dievčatá aj svoju milú Elenu, ktorú zavolal do tanca.

II. spev: DRUŽINA: Odkiaľsi od doliny začul ťahavú pieseň gájd. Martin dlho nerozmýšľal a o chvíľu už sedel pri ohni medzi valachmi. Robili si chutnú večeru a pred ňou, ako to bolo zvykom, si spoločne zatancovali. Po večeri sa dozvedel, že sokol, ktorého zabil, patril samotnému kráľovi. Rozhodol sa, že to kráľovi povie sám. No Elene spať nedá, prečo Martin večer neprišiel, preto sa vybrala za ním, hľadať ho. V hore sa stretla so zbojníkmi, ktorí ju vzali so sebou. Darmo plakala a kričala. Nariekala celou cestou, kým nezbadala mohutnú postavu svojho Martina. Len otočil valaškou a už jeden zbojník ležal mŕtvy.

III. spev: SLATINSKÝ JARMOK: V treťom speve sa kráľ Matej rozhodne ísť do Slatiny, chcel vidieť, ako žije ľud a ako sa zabáva. Aj Elena uvidela kráľa. Martin sa najprv pustil na Zvolenský zámok, kde ho drábi skoro poviazali, nakoniec sa od kamaráta dozvedel, že kráľ je v Slatine. Martin ho vyhľadal. Kráľ sa od neho dozvedel, prečo zabil sokola. Martin sa tiež priznal, že oslobodil Elenu z rúk zbojníkov a v bitke zranil jedného obávaného zbojníka. Martin dostal od kráľa koňa a kantár.

IV. spev: VOHĽADY: Bol krásny letný večer, Elena čakala s hotovým pierkom svojho Martina. Uvidela, že niekto ide, no nebol to Martin. Bol to kráľ. Začal sa Elene zaliečať, ale ona odolala jeho zvádzaniu. Keď mu zahrala na drumbli, kráľ ju obdaril zlatým prsteňom. Do Detvy chodil každú nedeľu za Elenou, ale ona ostala aj naďalej verná svojmu Martinovi, s ktorým sa vzali.

V. spev: LAPAČKA: Poslovia Matiášovho Čierneho pluku prišli pre zverbovancov. Martin sa má hneď poberať na zámok. Užialenú matku utešovali, že bude mať zo syna švárneho vojaka. Na zámku ho prijal kráľ Matej a oznámil mu, že bude loviť iných sokolov - vrahov v jeho Čiernom pluku. Martin prisahal vernosť svojmu kráľovi a požiadal, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru. V poslednej slohe sa autor lúči s Martinom.




Janko Kráľ

  • narodil sa v roku 1822 v Liptovskom Mikuláši
  • študoval na lýceách v Kežmarku a Levoči, v rokoch 1842 — 1844 v Bratislave, kde sa zapojil do aktivít romantickej generácie
  • najsubjektívnejší a najrevolučnejší štúrovský básnik

     Zakliatá panna vo Váhu a divný Janko

Idea: Ochota obetovať sa pre druhého

Hlavné postavy:
  • básnik Janko Kráľ - predstavuje lyrického hrdinu
  • Janko - epická postava, „je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde ta ísť smelý, nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, je mu všetko jedno.“ Pociťuje veľký smútok nad sebou, svetom – ničím konkrétnym. Je to romantický hrdina. Veľa teoretikov stotožňuje divného Janka s Jankom Kráľom.
Dej:
Začiatok prvej – lyrickej časti – je písaný v prvej osobe singuláru. Básnik hovorí o nepokoji, ktorý ho sužuje. Spomína si na svoj kraj, na pastierika, ovečky, na bystrých chlapcov, na mamičky, ktoré večer rozprávajú svojím deťom rozprávky a hádanky. Autor začína rozprávať o domčeku pri Váhu, v ktorom žije jeden manželský pár. Majú jedného syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu všetko, čo mu na očiach vidia. No Janko je zvláštny – vždy je smutný, hrdý, samotársky, nikoho si neváži.

V ľuďoch nehľadá lásku. Je Vstúpenie – nedeľa, čas ísť do kostola. Každý sa ponáhľa, len Janko sedí pri Váhu a nie je ani len sviatočne oblečený. Keď sa zotmie, príde domov na večeru, nikoho nepozdraví a ani nepoďakuje. Potom si zoberie klobúk a bez jediného slova odíde. Príde k priekope, tú preskočí a túla sa ďalej.

Príroda sa búri v očakávaní niečoho nedobrého. Druhá časť sa začína poverov, v ktorej sa hovorí, že na Vstúpenie sa vo Váhu zjavuje zakliata panna. Vyslobodiť ju môže len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí doprostred Váhu. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko zo striebra a zlata. Zakliata panna vraj už zahrdúsila vartáša. Blíži sa polnoc a Váh sa búri. Vo Váhu sa zjaví panna, mesiac ju osvieti a Janík je rozhodnutý zachrániť ju. Pomodlí sa a skočí do Váhu. V tretej časti autor opisuje pastierika, ktorý ide do dediny so zlou správou o Jankovej smrti. Janko zahynul preto, lebo si zabudol prevrátiť muď.



Ján Botto

  • najmladší štúrovec
  • študoval v Levoči
  • nezúčastnil sa revolúcie, hodnotil ju len z pohľadu štúrovca
  • tvoril v čase Bachovho absolutizmu
  • tvorba je poznačená smútkom a tragikou
  • tvorba:
    • baladická
      • rieši mravný konflikt
      • stupňovanie dosahuje obrazmi hrôzy
      • diela: Žltá ľalija, Margita a Besná
    • básnická - Smrť Jánošíková

     Smrť Jánošíková

Je to lyricko-epická skladba
Autor nezobrazuje Jánošíka v hrdinských bojoch, ale ako zlapaného a čakajúceho na smrť (obraz spoločenskej situácie)

Skladá sa z 9 spevov
1. spev - má dva obrazy, v prvom zachýtava zbojnícku družinu pri vatre (štúrovci pre revolúciou), v druhom zachytáva zbojnícku drudružinu po zlapaní Jánošíka (štúrovci po porážke revolúcie)

2. spev - hovorí o zlapaní Jánošíka, ktorého zradil Gajdošík, baba mu podsypala hrach pod nohy a preťali mu opasok, v ktorom mal ukrytú silu

3. spev - Jánošíka vo väzení navštívi biele dievča, predstavuje dušu národa

4. spev - Jánošík je prikovaný ku skale, sníva sa mu sen o slobode

5. spev - Jánošík sa búri proti skutočnosti myšlienkou na slobodu a vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť

6. spev - Jánošíka vo väzení navštívi kňaz, aby sa pomodlil, Jánošík sa modlí za slovenský národ

7. spev - Jánošíka vedú na popravisko, príroda súcití s ním, Jánošík sa posledný krát pozerá po okolí, po jeho poprave prichádza posol, aby Jánošíkovi bola udelená minulosť, ale neskoro

8. spev - autor opisuje Slovensko po Jánošíkovej smrti, opisuje ho ako zakliate krajiny

9. spev - alegorický, Jánošík slávi svadbu s kráľovnou víl, tým vyjadruje nádej na lepšiu budúcnosť, že Jánošík ako symbol nikdy nezomrie