Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov

Súčasťou lexikológie je lexikálna sémantika (náuka o význame slov a slovných spojení), ktorá skúma vzťahy medzi jazykovými jednotkami.

Viacvýznamovosť — polysémia

Slovo je nositeľom ustáleného významu, môže pomenovať jeden obsah / jednu skutočnosť - jednovýznamové slovo alebo viacero myšlienkových obsahov - viacvýznamové slovo. Jednovýznamové slová majú iba základný význam, patria tam napr. termíny/odborné slová (ventilátor - vetrací prístroj). Polysémia slova je jav, pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. Viacvýznamové slovo má základný a odvodený význam. Medzi základným významom slova a významom odvodeného slova je zjavná súvislosť. Nový význam vzniká:

  • na spôsob metafory - prenesením lexikálneho významu
    • na základe podoby (napr. l. jazyk v ústach, 2. jazyk v topánke)
    • na základe rovnakého fungovania pomenovaného predmetu (1. noha — končatina a 2. noha stola/stoličky)
    • na základe charakterových vlastností (napr. 1. líška — zviera a 2. líška — prešibaný človek)
  • na spôsob metonymie - prenesením lexikálneho významu na základe napr. priestorových, časových, príčinných Či iných súvislostí (napr.: l. inteligencia - duševná vyspelosť, 2. inteligencia - sociálna vrstva, ktorá je nositelom tejto vlastnosti)
Viacvýznamovosť zachytávajú výkladové slovníky, napr. Slovník súčasného spisovného jazyka (SSSJ), Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ), v ktorých je základný význam slova označený číslicou l. Niektoré slová majú aj dva alebo viac základných významov. Pri nich sa významy v slovníku členia tak, že za prvým základným významom sa uvádzajú odvodené významy, potom nasleduje druhý základný význam a za ním zase od neho odvodené významy. Interpretáciu a výber konkrétneho významu určuje kontext, celková situácia, ale aj skúsenost a očakávania prijímatela.

Rovnozvučnosť - homonymia

Rovnozvučnosť / homonymia je jav, ked dve slová majú rovnakú formu - rovnako znejú, ale pomenúvajú iné myšlienkové obsahy = homonymá / rovnozvučné slová. Medzi lexikálnymi významami týchto slov niet na prvý pohľad viditeľných súvislosti, ich rovnozvučnost je náhodná (napr. čelo - čast hlavy a čelo - hudobný nástroj). Pri homonymách nemôžeme jeden význam považovať za základný a druhý za odvodený - obe jazykové jednotky sú rovnocenné. Homonymiu / rovnozvučnosť zaznamenáva SSSJ a špeciálne Homonymický slovník od Márie Ivanovej-Šalingovej. Homonymá sa vo výkladových slovníkoch uvádzajú ako dve samostatné heslové slová a sú označené horným indexom.

Synonymia

Synonymia je jav, keď sa jednému významu prideluje viac foriem - jedna vec, dej, jav atď. sa pomenúva viacerými inak znejúcimi slovami, napr. črievice, topánky, obuv. Synonymá sú rovnoznačné slová s rovnakým alebo blízkym významom. Absolútne synonymá sú slová s úplnou zhodou významu (napr. veľa - mnoho, rozprávať - hovorit). Čiastočné synonymá sú slová s podobným významom (napr. mladý - svieži, čistiť zemiaky - škriabať zemiaky). Synonymá vytvárajú synonymické rady, ktorých členy však nie sú rovnocenné. Dominantné slovo radu (dominanta) je zvyčajne štylisticky neutrálne, a preto najfrekventovanejšie, napr. kvetináč — kvetník — črepník — črep. Synonymické rady alebo dvojice slov s rovnakým alebo blízkym významom zachytáva Synonymický slovník slovenčiny. Slová zo synonymického radu si nevyberáme voľne, ale s prihliadnutím napr. na prostredie, v ktorom sa jazykový prejav realizuje, na autorský zámer ap.:

  • prihovoriť sa dieťaťu: hačať - detská reč, namiesto sedieť
  • úmysel uraziť v hádke: zobák - pejoratívne slovo, namiesto ústa
  • citovo zapôsobiť: hodiť flintu do žita - frazeologizmus, miesto vzdať sa
Pri tvorbe jazykového prejavu berieme do úvahy nielen vecný význam synonyma, ale aj jeho štylistický príznak, napr. hovorový (zákusok - dezert), odborný (uprednostňovať - preferovat), administratívny (prevádzka - činnost), knižný (dvojstranný - ambivalentný), publicistický (stretnutie - míting).

Antonymia

Antonymia je jav, pri ktorom sú dvojice slov protirečivé, či významovo protikladné (antonymá / opozitá - slová s opačným / protikladným významom). Antonymá môžu mať formu (napr. noc - deň, múdry - hlúpy) alebo len čiastočne odlišnú formu (napr. šťastie - nešťastie, prísť - odist). Antonymia ako výrazový prostriedok sa často využíva hlavne v publicistickom a v umeleckom štýle. Významovú protikladnosť, či protirečivosť slov využíva štylistická figúra oxymoron. V štylistickej figúre oxymoron sa spoja dve vzájomne sa vylučujúce slová (strašne krásne - buď to bolo krásne, alebo strašné). Nachádza sa v hovorovom (starý mládenec) i v umeleckom štýle (napr. krutá lúbosť, výrečné ticho).

Paronymia

Paronymia je jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné (nie však totožné), ale významy majú rozdielne, napr. bor - bôr; filter - fliter; des - sed. Paronymá (náhodne súzvučné slová) nemajú stabilnú funkciu v jazyku, vznikajú náhodne. Používame ich najčastejšie nechtiac, ale niekedy aj zámerne ako prvok na oživenie textu. Paronymiu spracúva Paronymický slovník. Paronymá sú nevhodné v oficiálnej odbornej alebo úradnej komunikácii. Využívajú sa v umeleckej literatúre, napr. paronomázia - zvuková štylistická figúra, ktorá je postavená na spojení slov s rovnakým slovným základom (napr. slavme slavně slávu Slavov slavných - J. Kollár) a publicistike (neúctivý titulok v bulvárnych novinách: Dohabaná Habancová). Paronymiu (aj homonymiu) využíva štylistická figúra kalambúr (slovná hra: milovanie milo vanie).