Slovenská stredoveká literatúra

Obdobie stredovekej literatúry na území Slovenska zaberá takmer 600 rokov. Jeho špecifickým úsekom je staroslovienske obdobie. Zahŕňa pôsobenie Konštantína, Metoda a ich žiakov na území Veľkej Moravy, počas ktorého sa zrodila staroslovienska kultúra a literatúra. Konštantín sa považuje aj za tvorcu prvého slovanského písma - hlaholiky. Tento grafický systém je inšpirovaný malou gréckou abecedou. Mocenské boje o vplyv v strednej Európe spôsobili aj problémy s ochotou Ríma a západnej civilizácie uznať preklady náboženských textov a šírenie kresťanstva v staroslovienčine. Preto kroky Konštantína a Metoda smerovali do Benátok a Ríma, kde museli svoju misiu obhajovať. Na istý čas bola táto obhajoba aj úspešná a staroslovienska liturgia západnou Európou akceptovaná. Hlaholiku zjednodušili a používali tzv. cyriliku, ktorá mala svoj základ vo veľkej gréckej abecede. Cyrilika je „pramatkou" dnešnej azbuky východných Slovanov a cyriliky Bulharov a Srbov.

V 11. storočí sa územie Slovenska stalo súčasťou uhorského kráľovstva. Uhorsko sa nachádzalo na hranici medzi východným a západným kultúrnym centrom (Byzancia, Moskva a Rím, Svätá ríša rímska národa nemeckého), ktoré ho striedavo ovplyvňovali. Dominujúcim písomným jazykom stredovekého Uhorska bola latinčina, ktorá bola aj jazykom literárnych pamiatok z tohto obdobia (exemplá, legendy, kroniky, vagantská poézia, kázne). Pre multietnickosť Uhorska sa preto mnohé latinské diela alebo autori zaraďujú retrospektívne do literatúr, napr. naraz do maďarskej i slovenskej (Legenda o sv. Alžbete).

Diela:

Moravsko-panónske legendy

Život svätého Konštantína

Život sv. Konštantína napísal pravdepodobne jeho žiak Kliment. Legenda sa sústreďuje najmä na Konštantínovu činnosť pred príchodom na Veľkú Moravu. Opisuje jeho detstvo, štúdium, povahu, ale i Konštantínove diplomatické cesty, učené dišputy, ako aj súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy. Keďže okrem náboženských a jazykových problémov si autor všíma aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave, legenda plní aj funkciu historického dokumentu.

Život svätého Metoda

Autorstvo Života sv. Metoda sa pripisuje Gorazdovi, ktorý sa zaoberá Metodovou dvadsaťročnou misijnou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, najmä jeho zápasom s franskými kňazmi. Obidva staroslovienske Životy majú veľkú historickú hodnotu. Ich hlavným poslaním bolo osláviť Konštantína a Metoda a obrániť slovanské písmo, obrady a kresťanskú kultúru.

Proglas

Preložil ho Konštantín, je to preklad svätého písma a prvá slovanská báseň, je to predslov k evanjeliu, oslavou staroslovienskeho jazyka a úvahou o dôležitosti národného jazyka, písma a vzdelania, právo človeka na svoj jazyk: „Chcem radšej iba pätoro slov vyrieknuť, chcem tých päť slov povedať, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi

Legenda je v latinčine napísaná biskupom Maurom. Úvod obsahuje základné údaje o kandidátovi na svätorečenie - Svoradovi, píše sa tam ako Svorad prišiel do zoborského kláštora v Nitre prijmúc rúcho a meno Ondrej, rozhodol sa viesť putovný život. Nasleduje časť o pustovníckom a asketickom živote Svorada - ťažko pracoval a nedoprial si dostatok jedla (na každý deň mal len jeden orech), nedoprial si odpočinok ani spánok. V posledných chvíľach života požiadal o zoborských mníchov, aby ho až skoná nevyzliekli z rúcha, kým nepríde opát Filip. V tom momente sa ukázalo je mučeníctvo. Na vyzlečenom tele našli železnú reťaz, tak hlboko vrastenú do tela, že sa až vnútorností dotýkala. Keď reťaz ťahali z jeho tela, bolo počuť štrkot rebier. V legende Maurus uvádza dva zázraky, ktoré sa stali na príhovor pustovníka Svorada. Oživil mŕtveho zbojníka a ten sa potom rozhodol zmeniť svoj život. Po smrti svojho učiteľa žil svätý Benedikt ešte tri roky. V roku 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze, keď videli, že žiadne peniaze nemá, vytiahli ho z jaskyne, zabili ho a mŕtve telo zhodili zo skaly do Váhu.

Príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu

V roku 862 Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestcov. Ten poslal Konštantína a Metoda. Tí prišli v roku 863 a hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna, čím vytvorili 1. slovanský literárny jazyk - staroslovienčinu a ešte pred príchodom vytvorili písmo - hlaholiku. Pretože Konštantín a Metod marili úsilie franských kňazov o nadvládu na Veľkej Morave, obvinili ich z bohorúhačstva a museli ísť do Ríma obhájiť svoje učenie. Pápež Hadrián II. Potvrdil slovanskú bohoslužbu a schválil staroslovienske preklady a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Staroslovienčina sa tak stala 4. jazykom na šírenie kresťanstva. Konštantín bol už vážne chorý, vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa diali politické zmeny. Vlády sa ujal Svätopluk, ktorý Metoda uväznil. Prepustil ho až pápež Ján VIII. Po Metodovej smrti bola slovanská bohoslužba a staroslovienčina zakázaná pápežom Štefanom V. a Metodovi žiaci museli opustiť krajinu. Odišli do Bulharska, kde vytvorili cyriliku.