Staroveká lyrika

Óda

Óda je lyrická báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou / pátosom obsahu a jazykových prostriedkov. Oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť... Zo štylistického hradiska óda predstavuje úvahu, patrí teda do reflexívnej / úvahovej lyriky - autor sa zamýšľa nad nejakým faktom alebo javom, oslavuje ho, rozoberá jeho vlastnosti, hladá príčiny jeho vzniku... Druhom ódy je hymna (chválospev). V antickej literatúre bola óda zborovou oslavnou piesňou. Charakterizovalo ju vzrušenie, nadšené city, umelá a vzletná forma a sviatočnosť prejavu, niekedy aj priame oslovenie adresáta ódy. V gréckej literatúre písala ódy Sapfo. V rímskej literatúre v písaní ód vynikal Horácius.

Ľúbostná báseň

Ľúbostnú lyriku nájdeme už v Biblii v Šalamúnovej piesni. Antickí autori ako prví oslávili lásku vo všetkých jej podobách. Ovídius v diele Umenie milovať svoje vlastné skúsenosti túži ponúknuť tým, ktorí nevedia, akosi vybrat partnera. V diele Lieky proti láske poučuje, čo robiť, aby sme sa zbavili osoby, ktorú už nemilujeme. Rady sú však myslené ironicky. Aj napriek poučovaniu nám autor zanechal dôležité posolstvo: proti skutočnej láske nijaké lieky neexistujú.

Žalospev / elégia

Elégia ako lyrický žáner vznikla v starovekej literatúre. Jedným z najstarších žalospevov je nárek Gilgameša nad mŕtvym priateľom Enkiduom. Spievaná podoba žalospevu sa zachovala v hudbe ako lamento. V antickej gréckej literatúre sa v elégii spočiatku spracúvali námety politické a vojenské, v rímskej literatúre lúbostné s témou trýznivej a nešťastnej lásky. Konečnú podobu nadobudla u Ovídia.

Epigram a epitaf

Epigram v starovekom Grécku bol nápis na chráme, stavbe alebo pomníku. Spočiatku bol písaný neviazanou rečou (próza), neskôr viazanou rečou (poézia). V rímskej literatúre nadobudol epigram podobu vtipnej básne, satiry, ktorá mala dve časti. Prvá časť nastolila problém, druhá časť ho prekvapivým spôsobom vyriešila. Z epigramu vznikol epitaf, lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni. Mal by vypovedať o autorovom vzťahu k životu. Môže byť vo forme kratšej básne alebo úryvku z dlhšej básne.