Humanizmus a renesancia (14. - 16. stor.)
Humanizmus
Humanizmus (lat. humanus - ľudský) je myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie. Pestuje sa v učených a školských kruhoch. Sústreduje sa na štúdium, preklady a napodobňovanie antických autorov. Nie je spojené s konkrétnou historickou epochou či výraznou udalosťou. Je to životný a vzdelanostný program. Prácu humanistov podporil najmä vynález kníhtlače Nemca Jána Gutenberga (1445). Vedúcou osobnosťou európskeho humanizmu bol Holanďan Erazrnus Rotterdamský, ktorý sa snažil spojiť antiku s krestanstvom. Humanistické diela boli publikované v latinčine.
Renesancia
Renesancia (z fr. renaissance - znovuzrodenie) je umelecké hnutie silno ovplyvnené štúdiom antiky. Prejavovalo sa vo filozofii, výtvarnom a slovesnom umení i v spôsobe života
človeka. V širšom zmysle zahŕňa všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredovekú ideológiu, v užšom zmysle zahŕňa iba výtvarné umenie a literatúru.
Renesančná literatúra má, na rozdiel od humanizmu, ľudovejší charakter. Renesanční spisovatelia začali používat národné jazyky.
V renesančnej literatúre sa objavuje nový človek, ktorý vyznáva nové hodnoty. V protiklade so stredovekým hrdinom (napr. mníchom, pustovníkom, rytierom), ktorý mal vyhranené
a nemenné vlastnosti, renesančný hrdina nevyznáva kresťanský ideál pokory, askézy a oddanosti krárovi. Naopak, renesančné postavy sú jednotlivci so špecifickým individuálnym
charakterom (renesančný individualizmus), radi jedia, pijú, zabávajú sa a tešia sa zo života. Títo noví hrdinovia vnímajú svet všetkými zmyslami a autor čitateľom ich
vnemy sprístupňuje. Opisuje teda vzhľad či vôňu a chuť jedla, strih a farbu šiat, ružové líčka alebo kučierky na hlave milovanej osoby. Renesančný človek nevníma svet okolo seba
ako nemenný, nestačí mu viera, potrebuje sa oprieť o vlastnú skúsenosť. Chce realitu vidieť, dotknúť sa jej, overit si jej pravosť i pravdivosť (renesančný senzualizmus).
V architektúre sa renesancia prejavila v rozvoji svetských stavieb s kopulovitou klenbou, ktorá im dala väčší priestor a svetlo. Gotický hrad ustupuje pohodlnejšiemu mestskému
palácu alebo vidieckemu sídlu obklopenému záhradou. Stavitelia budovali aj prvé nemocnice a chudobince. Vo výtvarnom umení sa štúdium antického umenia prejavilo v nanovo
objavenej kráse ľudského tela, spočívajúcej v harmonickom súlade telesných proporcii. Krása je vnímaná ako napodobňovanie prírody, skutočnosť je zobrazovaná verne, štýl má súvis
so starovekým rímskym umením. Realitu zobrazenia podporil v maľbe objav perspektívy.
Znaky renesančnej literatúry
- orientácia na pozemský život a jeho prežívanie - oživenie antickej kalokagatie, emancipácia témy lásky a erotických vzťahov
- individualizmus - človek je stredobodom umenia, autor vystupuje z anonymity
- racionalizmus - dôvera v rozum a vedecké bádanie
- senzualizmus - zmyslové vnímanie ako popretie stredovekého odriekania
- literárna tvorba v národných jazykoch
- vo výtvarnom umení objav perspektívy a oživenie starovekého ideálu krásy založeného na hudobných a matematických pojmoch harmónie a proporcionality