Barok

Mravoučná báseň

     Hugolín Gavlovič: Valašská škola mravúv stodola

Hugolín Gavlovič
Rodák z pohraničnej obce Czarny Dunajec, natrvalo zakotvil po skončení štúdia vo františkánskom kláštore v obci Pruské v Trenčianskej stolici, kde je aj pochovaný. Pľúcne ochorenie a jeho liečba ho priviedli k pobytom na salašoch a k užívaniu cdvaru z liečivých bylín so žinčicou. H. Gavlovič napísal vyše dvadsať diel prevažne náboženského charakteru.

Valašská škola mravúv stodola
Cieľom diela bolo poučiť zábavou, pobaviť i prospieť. Skladba pozostáva z 22 častí (nót), ktoré sa vždy začínajú pastierskym spevom s biblickým motívom (väčšinou zo Starého zákona). Nasleduje 59 samostatných mravoučných básni (konceptov) s tzv. „nápadkami". V celej skladbe je spolu 1 298 takýchto didakticko-reflexívnych (mravoučno-úvahových) básní. Obsah básní tvoria najmä motívy, zobrazujúce negatívne javy spoločnosti, napr. nedostatok peňazí a ich požičiavanie, vojny, sociálne problémy, nespravodlivosť a negatívne ľudské vlastnosti, ako lakomstvo, lenivosť, pýcha, alkoholizmus... Mravné poučenia a praktické rady sa týkajú vzťahu jdnotlivca k Bohu, blížnym, ľudských cností i necností, povahových nedostatkov, povier, vzdelania, správania, vlasti, manželstva, detí, priateľstva, práce, mieru, vojny, chudoby, vrchnosti, poddaných a sociálnych problémov v najširšom zmysle slova. Pozornosť venuje aj hygiene.

Duchovná pieseň

V zložitých politických a spoločenských pomeroch v období baroka sa rozvíjala pestrá náboženská literatúra. Rozšíreným lyrickým žánrom bola duchovná pieseň, ktorej prameňom bol biblický žalm. Duchovná pieseň sa nevyužívala len v chrámoch, ale poslúžila aj laickým čitateľom pri hľadaní útechy, úľavy, pokoja. Nosnými témami duchovnej piesne barokového obdobia sú: blízkost smrti, predstava posmrtného života, úvahy o nebi a pekle, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením vo vojnách... Duchovné piesne sa zachovali v spevníkoch a mnohé z nich sa doteraz spievajú pri bohoslužbách / omšiach. Najznámejší evanjelický spevník Citara svätých zostavil a čiastočne sa na ňom spolupodieľal ako autor a prekladateľ duchovných piesní Juraj Tranovský. O dvadsať rokov neskôr Benedikt Szollosi vydáva Katolícky spevník. Oba spevníky obsahovali piesne slovenské, české i latinské.

Ľúbostná báseň

Baroková ľúbostná poézia je potvrdením existencie barokových protikladov. Písali ju študenti a iní príslušníci vzdelaneckej vrstvy (napr. kňazi, pisári). Baroková láska je takmer vždy nespravodlivá, falošná, zradná. Jej moc je osudová, proti jej ranám niet lekára, preto sa často spája s myšlienkami na smrť. Oproti zradnej láske hyperbolizuje milenec svoju vernosť. Svetská umelá, poloľudová a ľudová poézia v slovakizovanej češtine i v slovenčine je zachytená v rukopisných a zborníkoch.