Epika
Legenda
Legenda je stredoveký duchovný literárny žáner, ktorý bol určený na čítanie a prednes. Mal byť svedectvom o živote svätca a jeho skutkov za života i po smrti. Tradičným
prvkom legendy je napr. obrátenie sa hlavnej postavy z pohanstva na vieru, ochrana a obhajoba kresťanskej viery, asketický život svätca či odolávanie pohanskému pokušeniu
a mámeniu. Hrdina legendy má len ideálne vlastnosti. Legenda bola často doplnkom bohoslužby, preto cirkev strážila jej obsah a formu. Cirkvou neschválené legendy sa volajú
apokryfy. Legendy, podobne ako iné stredoveké diela, boli určené na prednes pred publikom, preto majú mnoho rétorických znakov.
Znaky legendy:
- hlavná postava - svätec, ktorý pre vieru podstupuje mučenícky život (utrpenie, askéza / odriekanie, sebatrýzeň)
- miešanie zázračných prvkov s biografickými údajmi a historickými faktami
- citácie z Biblie
Exemplum
Častou témou v stredovekej kresťanskej literatúre boli rôzne abstraktné pojmy ako spravodlivosť, vernosť, poctivosť, vdačnosť, lakomstvo... Najjednoduchšou formou, ako ich
sprístupniť bežnému človeku, napr. počas kázne, bol svetský príbeh, ktorý nazývame exemplum. Exemplum je krátky a jednoduchý epický príbeh (bájka, anekdota, poviedka,
povest), ktorý má na ádať ku kresťanským cnostiam, k mravnosti, k úcte k zákonom i k nadriadeným. Využívalo sa ako vysvetlenie / ilustrácia počas kázne, ale súčasne plnilo
aj zábavnú funkciu ako odľahčenie teoreticky náročného textu. Stalo sa veľmi obľúbeným medzi širokými vrstvami a plnilo funkciu súčasných poviedok. Šírilo sa odpisovaním
kázní alebo ústne. Pri šírení nešlo o presné prerozprávanie, ale o odovzdanie posolstva exempla.
Kompozícia exempla:
- 1. časť: vlastný príbeh
- 2. časť: duchovný, alegorický výklad, mravné ponaučenie
Kronika
Kronika je prozaický žáner svetskej šľachtickej literatúry, ktorý sa zrodil z potreby zaznamenať historické udalosti pre budúce generácie, prípadne pre oslavu panovníka a kráľovskej dynastie. V kronike má autor tendenciu sledovať sled (využíva chronologický/kronikársky kompzičný pstup), no často ide o zhluk príbehov a opisov udalostí rôzneho rozsahu. Nájdeme v nej dokonca viaceré žánre stredovekej literatúry (povesť, legendu, exemplum). Stredoveké kroniky síce opisujú dejinné udalosti, častokrát sa však kvôli potrebe „vylepšit" minulosť objednávateľa kroniky nezakladajú vždy na historickej skutočnosti. Skresľovanie udalostí spôsobilo v neskorších obdobiach spory v interpretácii minulosti (napr. vznik Uhorska a podiel slovanského obyvateľstva na jeho vzniku) a viedlo aj k využívaniu (a zneužívaniu) kroník v prospech politickej ideológie (najmä v 19. storočí).
Rytiersky / hrdinský epos
Stredoveká epická poézia sa začína výraznejšie uplatňovať v dobe, keď po zániku Západorímskej ríše nastáva upokojenie a upevňuje sa feudálny poriadok. Obsahom tejto poézie je oslava ideálneho stredovekého šľachtica, rytiera a jeho cností, ku ktorým patrí predovšetkým vernosť kráľovi, šírenie kresťanskej viery a jej obhajoba proti pohanom, úcta k urodzenej žene, povinnosť ochraňovať slabých. Stredoveké rytierske vznikajú u všetkých a sú si v mnohom podobné, pretože stredovekému básnikovi bol cudzí pojem literárna pôvodnosť. Jeho ctižiadosťou nebolo vymyslieť niečo nové, ale upraviť látku, ktorá už v nejakej podobe existovala. Tento druh epiky sa často nazýva i hrdinskou piesňou - bola to spievaná báseň o hrdinských činoch. K najznámejším rytierskym eposom patrí napr. keltský / bretónsky epos Tristan a Izolda či španielsky epos Pieseň o Cidovi.
Alegorický epos
Alegorický epos je literárny žáner, ktorý vytvára príbeh alebo básnické dielo, v ktorom udalosti, postavy a miesta majú symbolický význam. V tomto žánri sú fyzické alebo konkrétne prvky príbehu použité na reprezentáciu abstraktných, filozofických, alebo náboženských konceptov a hodnôt. Alegorický epos sa často používa na prezentovanie morálnych alebo etických ponaučení a často obsahuje konflikty medzi dobrom a zlom, vývoj postavy, ktorý symbolizuje duchovný rast, a situácie, ktoré predstavujú rôzne aspekty ľudskej existencie. Tieto príbehy môžu byť plné symbolov a metafor, ktoré sa majú interpretovať a rozlúštiť, aby sa odhalil ich skrytý význam. Jeden z najznámejších príkladov alegorického eposu je Dante Alighieriho "Božská komédia," v ktorej Dante cestuje cez Ráj, Peklo a Očistec, pričom každé miesto a postava predstavuje určitý aspekt ľudskej duše a duchovného rastu.